Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Aktuality

Cagliero 11 - január 2012

Foto

Giovanni Cagliero bol jedným z prvých spolupracovníkov don Bosca pri založení saleziánov v roku 1854. Bol na čele prvej misijnej výpravy, ktorú don Bosco dňa 11. novembra 1875 vyslal do Argentíny.

"Cagliero 11" je dvojstranový bulletin o saleziánskych misiách. Každý mesiac ho vydáva hlavný radca pre misie, ktorým je v súčasnosti český salezián don Václav Klement. Jeho cieľom je prinášať misijnú myšlienku medzi spolubratov, aby si aspoň raz mesačne spomenuli v modlitbe aj na všetkých misionárov a aby im pripomenul ich poslanie byť misionármi medzi mladými.

Aktuálny januárový bulletin pre saleziánov a priateľov saleziánskych misií vysvetľuje význam a tému Saleziánskeho misijného dňa 2012 a prináša zážitky vietnamského misionára v Zambii. Prečítať si ho môžete cez nasledujúci odkaz:

http://www.saleziani.sk/images/sdb/doc/cagliero11/120117_cagliero11_jan.pdf

"Pán sa rád a vo veľkom stará o svojich najmenších"

Foto

Katka Kňažíková a Lenka Kostolanská
saleziánske misijné dobrovoľníčky
mestečko Lares v Peru
január 2012

V nasledujúcom maili z ďalekého Peru nám Katka opísala tamojšie slávenie Vianoc, veľmi iné a veľmi pekné a obohacujúce. Rozpráva aj o viacerých zážitkoch svedčiacich o hlbokom a odovzdanom prežívaní viery miestnych obyvateľov. Nedajte sa odradiť dĺžkou mailu, stojí za to prečítať si ho až do konca...

Prajem všetkým krásny a dobrodružný rok 2012! Lebo s Bohom nikdy nie je nuda..

Zdravím Vás opäť po niekoľkých neuveriteľných dňoch strávených v Peru. Kde začať… nuž, Vianoce boli náááááááádherné. Neuveriteľné. Ako sme si zo začiatku našej misie mysleli, že nám bude chýbať štedrovečerné jedlo, koláče, celkovo naše vianočné tradície, myslím, že nič z toho nám nakoniec až tak nechýbalo. K štedrej večeri, 24., sme si dali ako aj po ostatné dni chleba s džemom :D (Lenka dodržala svoju tradíciu a nejedla pred tým celý deň nič!). Podvečer sme púšťali z farnosti do celej dedinky peruánske vianočné koledy, rozprávalo sa cez rozhlas o Vianociach, narodení Ježiška. Atmoška, že dovi. Mali sme sv. omšu večer asi o 10tej hodine, po ktorej sme pred kostolom rozdávali ľuďom sladké pečivo a čokoládu. Potom ma Lenka drgá, že vidí pred domom dvoch somárikov, hovorím jej, to máš namiesto toho zlatého prasiatka. (ja som ich videla tiež a aj bez hladovky! :D) Predstavte si, decká si zohnali dvoch živých somárikov, k predstaveniu o Narodení Ježiška, ktoré potom hrali na námestí.

čítať viac

Jezuliatko vítajú s rukami nad hlavou

Foto

Trblietavý stromček, zatajený dych v očakávaní darčekov, vôňa škorice a imela. Nie všade sú Vianoce sprevádzané tradičným koloritom, ktorý poznáme z našich domácností. Tomáš zo Závodu zažil iné Vianoce. Sú preňho jedným z najsilnejších zážitkov v živote.

O spomienkach saleziánskeho misijného dobrovoľníka Tomáša na Vianoce 2010 v Sudáne písali v novinách SME - Záhorie. Viac sa dočítate na: http://zahorie.sme.sk/c/6193902/jezuliatko-vitaju-s-rukami-nad-hlavou.html

Silvester na Luníku IX.

Foto

Tento rok po prvýkrát oslavovali mladí z Luníka IX. koniec starého roka vo svojom novom stredisku. O tomto podujatí (viď nižšie), ale aj iných udalostí zo saleziánskej misie, kde pôsobia aj 3 naši dobrovoľníci, sa môžete dočítať viac na ich webstránke http://www.lunik9.sk

Šťastný Nový rok!
Cez okno počuť smiech, zábavu a spev, na stole sú rôzne dobroty… Pýtate sa, kde sa nachádzame? Na slávnostnej rozlúčke s rokom 2011 a zároveň na uvítacej párty s novým rokom, rokom 2012 v saleziánskom stredisku na Luníku IX.

Svojou prítomnosťou nás poctili významní hostia a hlavné osobnosti tohto večera – my sami. Zišlo sa nás okolo 30 a poriadne sme to rozbalili. Náš moderátor Kájo nás veľmi pútavo vtiahol do najnovšej verzie hry ČLOVEČE NEHNEVAJ SA, v ktorej každý tím musel zdolávať neľahké disciplíny, zamerané na herecké, spevácke, vedomostné a iné zručnosti. Samozrejme, našli sme si čas aj na tancovačku. V krátkom videoshote vyriešil o. Marián v životnej role detektíva najväčšiu záhadu Luníka IX, aká sa tu kedy vyskytla a záver tejto kúzelnej oslavy patril samozrejme najväčšej osobnosti – Kráľovi večierka – Pánu Bohu.

Tesne pred dvanástou hodinou sme vyšli do ulíc odpočítavať posledné sekundy starého roka a pozerať na ohňostroje – a bolo teda na čo pozerať!

dobrovoľníčka Majka Reváková

„Je dôležité postupne sa stať neužitočnými..."

Foto

Ľubka Skyčáková, misijná dobrovoľníčka
Angola
Od októbra 2011
Práca v saleziánskej internátnej škole pre bývalých chlapcov ulice

Ahojte moji drahí Slováci !!!

Už tak dávno som nepísala mail po slovensky, že vopred sa ospravedlňujem za možné gramatické chyby. Ospravedlňujem sa, že doba mojej odozvy je podstatne dlhšia ako tá vaša. Máme tu permanentne problém s pripojením na net. Predsa je to len Afrika a stále lepšie ako nič. O to viacej sa budem teraz snažiť vám lepšie priblížiť všetky udalosti za posledný mesiac, ktoré sa udiali v mojom misionárskom živote.

Úvodné informácie :
padre Martin – salezián, zodpovedný za všetkých saleziánskych dobrovoľníkov v Angole, nakoniec definitívne rozhodol, že ja s Terkou ostávame v KALA – KALA (v jazyku kimbundu, ktorým tu hovorí popri portugalčine väčšina obyvateľstva, to znamená PRÁCA – PRÁCA).

KALA – KALA je akési stredisko vzdialené asi hodinu od hl. mesta. Bývam tu spolu s ostatnými dobrovoľníkmi – 3 Brazílčania (manželský pár + náš vedúci) a 1 Argentínčan. Od januára tu však budeme s naším vedúcim len ja a Terka, ostatní sa už vracajú domov. Toto stredisko funguje ako internátna škola. Žiaci tu bývajú aj študujú takmer celý rok. Počas prázdnin odchádzajú domov k rodinám – tí, čo ich majú.

čítať viac

Vianočný pozdrav z Kene

Foto

"Ale všetkým,
ktorí ho prijali,
dal právo a moc
stať sa deťmi Božími."
Jn 1,12

Požehnané Vianoce

z Bosco Boys v Nairobi
praje dobrovoľník Peter

Medovníčky v Peru majú aj tvar delfína či lamy

Foto

Meno: Lenka Kostolanská a Katka Kňažíková
misijné dobrovoľníčky
Miesto: Lares v Peru
Termín: od november 2011
Činnosť: práca s deťmi, doučovanie, voľno-časové aktivity, pomoc vo farnosti, poľnohospodárstvo

Dobrovoľníčky Lenka a Katka docestovali do Peru v novembri. Misia, kde pôsobia, sa nachádza vo výške 3 200 m n. m. Venujú sa deťom na školskom internáte a aj miestnym ľuďom z okolitých komunít. O tom, ako sa aklimatizovali, čo zaujímavé zažívajú, ako sa chystajú na Vianoce alebo aký darček poteší Indiánov v Peru, sa dočítate v nasledujúcich úryvkoch z ich mailov...

Ahojte,

po dvoch týždňoch sme sa opäť vybrali trošku do civilizácie, napísať Vám, ako sa nám tu vodí a vymeniť trošku vzduch v pľúcach... Naše telá sa už postupne prispôsobujú tunajším podmienkam, ale stále sa cítime unavené a keď končí jeden deň, máme pocit, že prešli najmenej dva. Posledné dva týždne sme sa okrem štandardných vecí s deťmi venovali aj príprave vianočnej dekorácie do kostolíka a iných miestnosti. Začali sme ich pripravovať na Vianoce, ktoré sa tu slávia, ako sme sa dozvedeli, až 25. decembra a to spoločne so všetkými rodinami týchto detí (60ks), ktoré sem do Lares prídu z celého okolia, z komunít. Bude tu veľká fiesta, tance, predstavenia, koláče, no aspoň jeden deň budú mať decká trošku odpočinok od ryže, zemiakov a zeleniny, ktorá sa tu je stále dokolečka.

čítať viac

Vitajte doma, juhosudánčanky :)

Foto

Monika a Renátka strávili na saleziánskej misii v mestečku Tonj v Južnom Sudáne neuveriteľných 14 mesiacov. Od polovice ich pobytu im robila spoločnosť aj lekárka Janka.

„V prvom rade chcem vyjadriť svoju vďačnosť Pánu Bohu – za čas prežitý v Tonj, za Jeho ochranu a milosti pre nás a naše decká, za možnosť nie len vidieť, ale najmä zažiť iný svet, svet chudoby, hladu, bolesti, chorôb, ale aj svet úprimnej radosti, túžob a lásky,“ píše Renátka.

„Vo všetkých rozlúčkových listoch od detí sa opakuje aj veľká vďaka a pozdravy pre našich rodičov, rodiny, pre ľudí z našich miest a dedín, pre Savio, ľudí zo Slovenska a pre všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, že sme mohli v Tonj rozdávať ich lásku...spolu so želaním Božieho požehnania a prosbou aby sme sa vrátili. Chlapci i dievčatá vám ďakujú za pomoc a lásku, ktorú ste im dali cez nás.“

Viac na http://reni.6f.sk/ .

V Bratislave oceňovali dobrovoľníkov

Foto

5. 12. 2011 - medzi nominovanými bola aj Elena Holá, dobrovoľníčka zo Savia.

Pri príležitosti vyvrcholenia európskeho roku dobrovoľníctva usporiadalo občianske združenie C.A.R.D.O. podujatie Bratislavský dobrovoľníci roka 2011. Podujatie bolo taktiež oslavou nadobudnutia účinnosti Zákona o dobrovoľníctve, ktorý platí od 1. decembra. Uskutočnilo sa v budove Národnej rady SR v Bratislave pod záštitou Ministra vnútra SR, Daniela Lipšica a Ministra školstva SR, Eugena Jurzycu.

Možnosť nominovať dobrovoľníkov a dobrovoľnícke projekty využilo 24 mimovládnych organizácii a jedna skupina občanov. Túto možnosť využilo aj Savio. Nominovalo Elenu Holú, ktorá pôsobila počas jedného roka ako dobrovoľníčka na Sibíri.

„Už od detstva som mala rada Rusko, ruskú literatúru, ruštinu, zamilovala som si tuto krajinu a tento národ. Priamou inšpiráciou ísť na misiu na Sibír bol príklad mojej sestry Kláry, ktorá bola na misii v Keni. Tiež to bolo silné misijné zanietenie saleziána Ferka Čunderlíka, ku ktorému ako k misionárovi a dobrému priateľovi som sa nakoniec aj dostala - priamo do mesta Jakutsk,“ povedala Elena Holá, ktorá bola ocenená v kategórií Slovenský dobrovoľník v zahraničí.

Na Sibíri Ela spolupracovala na aktivitách, ktoré sú zamerané na pomoc deťom z nefunkčných rodín. Jej náplňou bolo organizovanie voľnočasových aktivít v miestnom mládežníckom stredisku. Okrem toho pripravovala podujatia pre mládež, viedla krúžok angličtiny a tiež krúžok hry na gitaru.

čítať viac

Misijná dobrovoľnícka služba UKRAJINA 2012

Foto

Aj v roku 2012 môžeš urobiť niečo dobré pre druhých.

Od 21.7. do 4.8. 2012 Saleziáni don Bosca v spolupráci
s občianskym združením Savio organizujú letné tábory
pre deti v ukrajinských farnostiach.

Možnosť zapojiť sa do tejto misijnej dobrovoľníckej aktivity
je otvorená všetkým mladým ľuďom od 18 do 30 rokov,
ktorí majú skúsenosť práce s deťmi a túžia po misiách.

Príprava na túto skúsenosť prebieha formou víkendových stretnutí jedenkrát do mesiaca od januára do júna 2012. Prvé stretnutie misijných dobrovoľníkov bude 13.-15.1.2012.

Pre prihlásenie je potrebné vyplniť prihlášku a zaslať ju na adresu misiaukrajina@savio.sk najneskôr do 7.1. 2012.

čítať viac

Veľmi si vážim ľudí, s ktorými môžem zdieľať misiu v Baku

Foto

Meno: Katarína Kružliaková
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: marec 2011
Činnosť: stretká, práca s deťmi v oratóriu, doučovanie, voľno-časové aktivity
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba

Čas strávený v Baku vnímam ako veľmi požehnaný...každá chvíľa, človek, výlet, situácia, tábor, rozhovor, akcia, modlitba, západ Slnka, volejbal, komunitný večer, sv. omša, vločka snehu, metro, mi niečo nové dalo...vždy prišla nová myšlienka, podnet, preto sa chcem podeliť s tými, ktoré sa ma dotkli najviac a zanechali stopu...

čítať viac

Naša úloha, pre ktorú sme tu, je len ľúbiť – veľmi!

Foto

Meno: Veronika Strigáčová
misijná dobrovoľníčka
Termín: od apríla 2011
Krajina: Dubendi, Baku, Azerbajdžan
Činnosť: práca s deťmi a mládežou
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba

Tento list je v niečom výnimočný od tých predchádzajúcich. Píšem ho na štvrtý deň počas duchovných cvičení na chate v Dubendi – letovej oblasti neďaleko Baku. Sedím na brehu Kaspického mora, nadchýnam sa krásou azúrovo sfarbených vĺn, ktoré sa poddávajú príjemnému vánku. Rozmýšľam, čo táto krajina potrebuje? Čo chýba obyvateľom Azerbajdžanu, aby boli šťastní a spokojní? A v neposlednom rade... prečo som tu ja? Aká je moja úloha a poslanie? Čo odo mňa Boh chce? Tu a teraz, kde sa nachádzam, kam ma poslal...

čítať viac

S vďačnosťou za dar tejto služby prijal misijný kríž

Foto

Meno: Peter Trnka
misijný dobrovoľník
Termín: august 2011
Krajina: Keňa, Nairobi
Činnosť: práca s deťmi a mládežou v centre Bosco Boys

„Po ročnej príprave som na svätej omši v mojom farskom kostole v
Bánovciach nad Bebravou prijal misijný kríž. Sv. omšu celebroval
don Peter Kuchár SDB, ktorý nás viedol počas celej prípravy.
Celú omšu som prežil s vedomím, že je pri mne náš Pán a s vďačnosťou
za dar tejto služby. Príjemným prekvapením bola pre mňa podpora od
mnohých ľudí z farnosti, ktorí ma potešili svojimi želaniami všetkého dobrého,
prísľubom modlitby a tiež finančnými darmi.
Ku krásnemu zážitku veľmi dopomohla aj účasť ďalších dobrovoľníkov a
priateľov z o.z. SAVIO a tiež to, že som ju mohol prežiť spoločne s mládežníckym
spevokolom, s ktorým som spojený už viacero rokov. Aj touto cestou by som sa chcel všetkým poďakovať a zaželať veľa požehnania.“

Peter Trnka

Modlia sa tu vrúcne, s otvoreným srdcom... a Pán robí zázraky

Foto

Meno: Renátka Jurčiová
misijná dobrovoľníčka
Termín: september 2010
Miesto: Tonj, Južný Sudán
Činnosť: práca s deťmi a mládežou, vyučovanie v škole

Pozdravujem vás zo zborovne našej „donboscovskej“ školičky. ... druhý trimester sa chýli ku koncu a tak opakujeme a pripravujeme sa na skúšky, ktoré začnú 22. 8. Testy už sú viac-menej dokončené. Tentokrát sa do písania zapojili viacerí, takže sa to po večeroch (resp. nociach :-)) zvládlo. Nedávno sa uskutočnila súťaž – Bible quiz, ktorý bol zorganizovaný a zvládnutý naozaj na profesionálnej úrovni.
Čo je tu v Sudáne tiež možné, na štátnu strednú školu sa prihlásil jeden z mojich gitaristov, ale keďže už bolo dosť neskoro a prvý ročník mali plný, namiesto do prvého ročníka ho po základnej skole vzali rovno do druhého...

Raz vám odfotím niečo, čomu neuveríte. Neviem, či to nájdete ešte niekde na svete, ale tu niekedy objavíte na záver testu napísané „Thank you teacher. Thank you for this test. God bless you. I am happy with you...“ (Ďakujem, učiteľka. Ďakujem za tento test. Nech vás Boh žehná… ) a podobné vyznania :)
V nemocnici som videla podvyživené choré dieťatko, ktorému sa už nedalo pomôcť... a chorých tam teraz majú tak veľa a možností pomôcť tak málo... Aj naši chlapci boli teraz dosť často chorí – väčšinou je to malária, sem-tam prechladnutie, no napríklad William mal vari zlomenú ruku, tu však o röntgene alebo sadre môžete len snívať...

Malý John mal už niekoľko krát silné bolesti hlavy, no v sobotu do toho prišla aj zmätenosť... Opäť sa zaňho modlil celý Tonj, chalani z boardingu (internátu) sa pri ňom striedali vo dne v noci. A Pán robí zázraky. Naozaj pomáha a načúva naším prosbám a snahám. Tak isto sa tu decká modlia za ďalších chorých, či už ide o učiteľov, rodinných príslušníkov, známych či neznámych. Modlia sa vrúcne, s otvoreným srdcom. Modlia sa za seba aj za iných. A nielenže sa modlia. Naozaj veria, že Pán im pomôže. Hoci sa boja o životy svojich blízkych, hoci sa boja, keď majú pocit, že môžu zomrieť, plačú, keď sú iní chorí...ale veria. Veria sile modlitby a dôverujú Božej vôli.

Viac na http://reni.6f.sk/.

Provinciál saleziánov pri odovzdávaní misijného kríža

Foto

Meno: František Baláž
misijný dobrovoľník
Termín: august 2011
Krajina: Haiti – L'Aguamite
Činnosť: práca v misijnej stanici

„Najviac nás nasýti chlieb, ktorý rozdáme iným..."

"Počas ročnej formačnej prípravy na misie som nadobudol veľa duchovných síl, spoznal som skvelých ľudí s podobným zmýšľaním ako mám ja a upevnil som si vzťah s Bohom.
Moje rozhodnutie darovať kúsok seba iným som 24. júla 2011 spečatil prijatím misijného kríža pri slávnostnej svätej omši v kostole sv. Petra a Pavla v mieste môjho rodiska – v Starej Ľubovni. Tento pre mňa významný deň spríjemnil provinciál saleziánov don Karol Maník, ktorý celebroval svätú omšu.
Misijný kríž som prevzal z rúk don Petra Kuchára a s radosťou som si vypočul jeho povzbudivé slová v homílii. Svojou návštevou ma poctil aj ďalší koncelebrant Ján Rimbala, ktorý istý čas pôsobil v Žakovciach, kde som rok pomáhal ako dobrovoľník. Svojou prítomnosťou ma potešili aj priatelia a dobrovoľníci."

František Baláž

Slávnosť odovzdávania misijného kríža

Foto

Meno: Martina Kollárová
misijná dobrovoľníčka
Termín: august 2011
Krajina: Keňa - Nairobi
Činnosť: práca s deťmi v centre pre deti z ulice Langata /Bosco Boys/

"Dňa 7.8.2011 o 12.00 mi bol v kostole Božského Srdca Ježišovho v rodnej obci Hronské Kľačany odovzdaný misijný kríž. Hlavným celebrantom tejto slávnosti bol don Peter Kuchár SDB, ktorý ma po zložení sľubu slovami „Prijmi kríž – znak Krista Spasiteľa a vždy pamätaj na svoje poslanie, poslanie saleziánskeho misijného dobrovoľníka a na svoj záväzok služby a lásky voči všetkým ľuďom, osobitne mladým“ prijal za saleziánsku misijnú dobrovoľníčku.

Svätú omšu koncelebrovali aj ďalší misionári, kňazi zo Spoločnosti Božieho Slova (SVD), misionár v minulosti pôsobiaci na Papue Novej Guinei páter Peter Dikoš , Miroslav Kollár a Jozef Bišťuť - obaja pôsobiaci v rehoľnom dome sv. Arnolda Janssena v St. Augustin, Nemecko. K zúčastneným rehoľným spoločenstvám patrili aj bratia františkáni, diakon Filip Neri z kláštora vo Fiľakove a jeho dvaja spolubratia brat Mário a brat Florián.

Dôraz misijného dobrovoľníctva vyzdvihla a podčiarkla svojou prítomnosťou desiatka mladých dobrovoľníkov, s ktorými sme sa spoločne formovali počas celého prípravného roka vo Vrútkach.

čítať viac

„Azerbajdžan je krajina neobmedzených možností.“

Foto

Meno: Veronika Strigáčová a Katarína Kružliaková
misijné dobrovoľníčky
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: od apríla 2011
Činnosť: stretká, práca s deťmi v oratóriu, doučovanie, voľno-časové aktivity
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba

Vyzerá to tak, že som sa už veľmi dlho neozvala, za čo sa Vám čakajúcim na správy z Baku hlboko ospravedlňujem. Naposledy som písala 8. mája a skôr sa to týkalo mojich dojmov z krajiny. Teraz by to chcelo niečo viac
Tak začnem heslom, ktoré si pomaly každý deň opakujeme:
„Azerbajdžan je krajina neobmedzených možností.“

Baku a aj celý Azerbajdžan je multikultúrna krajina. Pôvodní obyvatelia mali blond (prípadne ryšavé) vlasy a modré oči. Takých tu stretnete zriedka. Pomiešali sa s Arabmi a sú skôr snedej pokožky s tmavými očami. Ženy veľmi krásne a vždy starostlivo upravené.
Výrazné rozdiely tu cítiť aj medzi pôvodom Rusmi a typickými Azerbajdžancami. Rusi sa vyvyšujú, akoby boli kultúrnejším národom a vedieť rusky znamená zaradiť sa do vyššej triedy. No čím ďalej tým viac, je tu mladých a najmä detí, ktoré vôbec nevedia po rusky a ani v škole sa tento jazyk už neučí, len výnimočne.

Na druhej strane ich jazyk – azerbajdžančina – patrí do skupiny tureckých jazykov (ako hovorí múdry internet: Azerbajdžansky hovorí 27 až 32 miliónov ľudí (asi 16 až 23 miliónov v Iráne, 8 miliónov v Azerbajdžane a 800 000 v dalších menších komunitách), takže sa s ním dohovoríte všade v okolitých krajinách a dokonca aj v Mongolsku a v Jakutsku na Sibíri. No zachovali si aj špecifické jazyky ako Lesgínsky a aj ďalšie (Tabasaranci, Horskí Židia). Každá dedina má svoj jazyk. Dokonca tu žijú Avari, o ktorých sme sa na dejepise učili, že už vymreli.

čítať viac

Duchovné cvičenia v Medžugorii

Foto

Súčasťou formačnej prípravy dobrovoľníkov sú aj duchovné cvičenia. V dňoch 11. – 16. mája 2011 sa i v tomto roku pre misijných dobrovoľníkov konali v Medžugorii.

Mladí ľudia túžiaci slúžiť na misiách mohli duchovne načerpať na tomto pútnickom mieste, upevniť sa vo svojom rozhodnutí pre misie, ale i rozmýšľať nad svojím miestom v živote a hľadať v modlitbe zámery Boha v ich životoch.

Počas týchto dní navštívili komunitu Cenacolo, stretli sa s Terezkou, ktorá im porozprávala históriu posolstiev Panny Márie v Medžugorii. Nancy a Patrik, ktorí tu vybudovali exercičný dom pre kňazov a misionárov, dobrovoľníkom poskytli ubytovanie a atmosféru prijatia ako v rodine. Slová Nancy a príklad jej života služby a radosti mnohých oslovil. Uviedla ich do školy pôstu podľa posolstiev Panny Márie. Mnohí dobrovoľníci i po príchode na Slovensko prinášajú túto obetu.

Ovocie týchto duchovných cvičení vidieť i v upevnení sa spoločenstva misijných dobrovoľníkov. Ovocím je i utvorenie internetového modlitbového spoločenstva tých, ktorí odchádzajú v tomto roku na misiu, alebo ich chcú v misii podporovať.

Zážitky a dojmy samotných dobrovoľníkov:
Medžugorie je jedno z najkrajších pútnických miest, ktoré som navštívil a navštívil som ich vcelku dosť. Je to miesto spojené s nebom.
V Medžugorii nájde človek bezpečie, pokoj, mier a lásku, ktorá mu zaleje srdce, a hlavne tam môže cítiť prítomnosť našej nebeskej maminy, a s maminou je hneď všetko iné (ľahšie). Človek sa cíti istejší, bezpečnejší, milovanejší, pokojnejší, lebo vie, že s ním je Matka Božia.... a hneď je život krajší. Andrej Niko

čítať viac

Máš v sebe túžbu stať sa misijným dobrovoľníkom?

Foto

V septembri 2011 začína nový ročník ročnej formačnej prípravy dobrovoľníkov. Príprava na misie sa uskutočňuje v skupinke mladých ľudí, ktorí sa stretávajú raz mesačne počas víkendu na chate Storočnica vo Vrútkach. Zodpovedný za formáciu dobrovoľníkov je misijný delegát Peter Kuchár SDB.

Termíny stretnutí sú:
30.09. – 02.10. 2011
28.10. – 30.10. 2011
25.11. – 27.11. 2011
16.12. – 18.12. 2011

Prihlásiť sa môžete mailom na dobrovolnictvo@savio.sk
Prihlášku a viac informácií nájdete na http://www.misie.saleziani.sk

Rozhodnutie byť dobrovoľníkom je darom,
ktorý Ti umožní vnímať
život ako povolanie a súčasne
ako projekt, ktorý máš vo svete realizovať.

Formačná príprava misijných dobrovoľníkov

Foto

V júni 2011 sa skončila ročná formačná príprava dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli pre službu v saleziánskych misijných staniciach v rôznych krajinách sveta.
Terka Jurisová, Majka Pristášová a Ľubka Skyčáková o niekoľko týždňov vycestujú do Angoly, Fero Baláž a Andrej Niko na Haiti, Katka Bucová a Danka Hrobárová do Kazachstanu, Katka Kňažíková a Lenka Kostolanská do Peru, Martina Kollárová , Majka Majdová a Peter Trnka do Kene, Tomáš Laštík, Janko Kyseľ a Majo Strnisko do Sudánu, Lucka Kubaliaková, Majka Reváková a Števo Račák na Luník IX.
Želáme im veľa Božích milostí pre ich službu.

Noví záujemcovia o misijné dobrovoľníctvo sa môžu prihlásiť do nového ročníka formačných stretnutí, ktorý začína v septembri 2011.

Ako vnímali samotní dobrovoľníci formačné stretnutia:

" Všetky stretká, na ktorých som bola, boli skvelé.... ja som nesmierne rada, že som sem mohla chodiť. Skutočnosť, že v tom mojom cieli nie som sama a nebojujem sama, mi pomáha ísť dopredu ..."

"Všetko, čo som tu zažila, ostáva vo mne a teraz viem, že mi bude chýbať toto miesto, títo ľudia, celé toto ohromné spoločenstvo. Peťove prednášky a duchovné obnovy a kázne ma vždy silno povzbudili a za to som veľmi vďačná. Dokonca niekoľko osobných rozhovorov ma hlboko zasiahlo....Jedna z najúžasnejších vecí, čo tu bola - bola naša kaplnka. Už prvý mesiac som bola veľmi šťastná a veľmi som cítila na tomto mieste pokoj a miesto milostí...každá chvíľka na tomto mieste bola pre mňa požehnaním. A za to ďakujem vám a Pánovi!"

čítať viac

.... najdôležitejším pilierom misie je duchovný život

Foto

Meno: Veronika Strigáčová a Katarína Kružliaková
misijné dobrovoľníčky
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: od apríla 2011
Činnosť: stretká, práca s deťmi v oratóriu, doučovanie, voľno-časové aktivity
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba

O našej dobrovoľníckej práci... Začnem tým, čo je prvým a najdôležitejším pilierom misie, a to duchovný rast. Preto máme stabilný režim, do ktorého nás nikto nenúti. Každé ráno o 8.h. a večer o 22.h. sa spoločne modlievame laický breviár v ruskom jazyku. Pre mňa je to kríž, lebo s azbukou sa ešte nekamarátim, ale verím, že po čase prejdem od slabikovania k plynulému čítaniu a možno aj k porozumeniu, čo čítam Ale ,,spolusestry“ Ajka a Veronika majú trpezlivosť Tiež ústrednou chvíľou dňa je sv.omša v ruskom alebo anglickom jazyku, buď je u sestier v ich dome, alebo v kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie alebo na fare v kaplnke Krista Vykupiteľa. Otec Štefan má na starosti duchovné obnovy pre nás - dobrovoľníčky, ktoré sú raz do mesiaca. Akurát včera sme mali prvú a bolo to veľmi obohacujúcé. Išli sme k zátoke, kde sú stromy, vidno blikajúci maják a more – západ slnka z briežka. Veľmi príjemné miesto, kde sme mali každý sám asi polhodinku meditovať alebo sa skôr zamyslieť nad prežitým mesiacom v Baku, a potom sme sa zdieľali, hodnotili a nakoniec sme sa pomodlili ruženec. Najradšej mám chvíle adorácie v kaplnke, kde sme len Veronika, ja, gitara a slovenské chválovky, vtedy sa vznášam!:)

čítať viac

Moje prvé dojmy a prekvapenia

Foto

Meno: Veronika Strigáčová
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: od apríla 2011
Činnosť: voľnočasové aktivity, vedenie krúžkov
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba

Srdečne pozdravujeme z Baku! Po dlhom čakaní sa nám podarilo sem prísť a veľmi sa z toho tešíme :) Troška vám opíšem našu cestu a let. Na bratislavskú stanicu nás odprevadili Anka, Koba a Juraj zo SAVIA, tak sme im boli veľmi vďačné, že nám pomohli s ťažkými kuframi. Z Viedne do Istanbulu nám meškalo lietadlo asi hodinu, preto sme v Istanbule doslova utekali na ďalší check-in, aby nám náhodou neodletelo :) Už svietila posledná výzva. Tam sme prvýkrát videli moslimskú ženu celú v čiernom – v búrke a moslimov vracajúcich sa z Mekky. Boli celí oblečení akoby v bielych uterákoch a osuškách a na hlavách mali akoby ,,čiapky“... Pôsobili pokojne a veľmi vyrovnane. Do Baku sme prileteli o 4:15 ich času. Tu je o 3 hodiny viac ako u nás. Na letisku nás čakal brat Peter a privítal nás čírou slovenčinou. Je úžasné počuť slovenský jazyk v Azerbajdžane :)

čítať viac

Pannu Máriu tu majú vo veľkej úcte

Foto

Meno: Jana BRTÁŇOVÁ
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Tonj v Južnom Sudáne
Trvanie: od mája 2011
Činnosť: lekárka

Milí moji:) Keďže som tu ešte len necelé dva týždne, stále je všetko pre mňa nove a nenabehla som ešte na stereotyp, tak sa mi každý deň zdá ako obrovsky zážitok, a mam pocit, že som vám ešte skoro nič nenapísala. Rozhodla som sa, že popíšem slávnosť Panny Márie Pomocnice Kresťanov. Pre saleziánov je to velikánsky sviatok, ešte väčší, ako pre ostatných kresťanov. Vedela som, že v skole budú mat voľno, lebo bude na školskom dvore slávnostná sv. omša a potom procesia zo školy cez „cele mesto“ až do kostola. Bolo mi ľúto, že budem zavretá v nemocnici a neuvidím to, ale večer som sa dozvedela, že zatvorená bude aj „panakim“ a na slávnosť idú aj zdravotníci! V noci bola strašná búrka ( miestni misionári zhodnotili, že nočná búrka bola darček od P. Márie, lebo už je obdobie dažďov, a pršalo dovtedy strašne málo, toto bol konečne prvý poriadny dážď). Ráno pršalo, len tesne pred osmou prestalo, vyzeralo, že bude pod mrakom cely deň. No, penke som africkému slniečku naletela. V polovici omše tak začalo pražiť, že som myslela, že odpadnem, ale hanbila som sa odpadnúť, a tak som to usedela a ustala do konca. A večer som bola červenučká, lebo som sa nenatrela, keď sa ráno tvárilo zamračene. Mam biely pásik od hodiniek na ruke, jeden chlapček sa ma opýtal, či v krajine, odkiaľ som prišla, nie je slnko... Naspäť na slávnosť. Tu v Afrike majú radi dlhé spevy, dlhé tance, dlhé prejavy. Slávnosť mala začať 8.30, neviem, či nebolo 10, keď začali, a trvala cez 2 hodiny a potom ešte procesia.

čítať viac

Boh sa nedá v štedrosti predbehnúť

Foto

Meno: Monika BIEŠČADOVÁ
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Baku - Azerbajdžan
Termín: február 2010 - február 2011
Činnosť: stretká, aktivity v oratóriu

Moje misijné dobrovoľníctvo. Ako saleziánska misijná dobrovoľníčka som prežila 25 mesiacov svojho života. Počas ročnej prípravy, ktorú som spolu s iným dobrovoľníkmi absolvovala na chate vo Vrútkach počas 11 víkendov som najčastejšie rozmýšľala nad svojou motiváciou, prečo chcem ísť do sveta. Samozrejme pomáhať, a pomôcť ľuďom do neba. No skutočnú odpoveď som našla po prvom týždni svojho dobrovoľníctva, ktoré začalo v Yakutsku na Sibíri. Moja motivácia: dôjsť do neba. Pred misiou ma človek „veľké oči“, chce zachrániť celý svet a na misiách si uvedomí, že najprv musí zachrániť seba.
Moju misiu som začala v decembri 2008 v Yakutsku (Sibír, Rusko), kde som pôsobila tri mesiace. Ďalších desať mesiacov, aj keď trošku neočakávane som strávila na rómskom sídlisku Luník IX v Košiciach. A posledných 12 mesiacov som pomáhala v Azerbajdžane. Domov som sa vrátila vo februári 2011.

čítať viac

BLOGY NAŠICH DOBROVOĽNÍKOV

Pavol HARŠÁNY: Južný Sudán
http://www.atakoboda.blogspot.com/

Klára HOLÁ: Keňa
http://www.zafriky.blogspot.com

Renáta JURČIOVÁ: Južný Sudán
http://www.reni.6f.sk

Radoslav Šudich: Azerbajdžan
http://ssuuddoo.6f.sk

Som rád, že som tu. Vďaka za to!

Foto

Meno: Pavol HARŠÁNY
misijný dobrovoľník
Miesto: Juba - Gumbo v Južnom Sudáne
Termín: od septembra 2010
Činnosť: odborná pomoc pri stavbe školy
voľnočasové aktivity s deťmi a mládežou

Ahojte ľudia čo ste si dobro zvolili! Sedím vo svojej kutici na posteli, osvetlený žiarou monitoru, sviece, ktorá sem tam zaprská horúcim voskom a tak s očami sťa angorák, Vám napíšem. Keďže som tak už dlhšie neurobil, tiež k sviatkom nepoprial, hanba mi. Nejak sa nám to rozbehlo, včera bolo 7 mesiacov čo sme tu. Dni máme krásne zaplnené, čo je moc fajn. Začala sa škola, ktorej začiatok sa trochu posúval, pre nepripravenosť nových priestorov. Tam sme sa bavili. No i keď nefunguje všetko ako má, po dlhej registrácií, nastúpilo cez 600 žiakov do nového školského roku a postupne sa dorába čo treba. Na otváracom dni sme boli i my a tak sme mali možnosť vidieť žiakov všetkých ročníkov a teda i vekové rozdiely v jednotlivých triedach ( neskoršie nastúpili do školy, nemohli si to skôr dovoliť, vojna ...). Takže nová škola, nové spôsoby výučby, nový učitelia (tiež Jožko a Tomáš učia). Vedenie prebrali sestry FMAčky. Postupne sa naberá obrátky i poľnohospodárčenie. Ľudia sa zaraďujú do skupín a my im následne pripravíme pôdu, takže traktoríku dávame zabrať, i keď teraz v období dažďov to ide jedna radosť. Máme pripravene štyri polia, na ktorých už ľudia začali robiť. Tiež dnes nám prišla ďalšia objednávka, pre väčšiu skupinu. Takže je to fajn, aj keď ľudia sú v tomto smere lenivý.

čítať viac

Dobrovoľníctvo v Baku

Foto

Meno: Veronika STRIGÁČOVÁ, Katarína KRUŽLIAKOVÁ
misijné dobrovoľníčky
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: od apríla 2011
Činnosť: práca s deťmi a mládežou v oratóriu, voľnočasové aktivity, doučovanie
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba

Moji drahí, ani sa mi to nezdá, ale prešiel už mesiac od nášho príletu do Baku, a tak som sa rozhodla, napísať vám, ako sa tu máme, čo tu prežívame a pár dojmov z tej zaujímavej „krajiny ohňov“. Možno na začiatok pár kultúrnych šokov, ktoré som tu zažila... neuveriteľná – hlučná, rýchla a neprehľadná doprava: autobusy a maršrutky síce majú oficiálne zastávky, no v skutočnosti stoja, kde na ne zamávate, prípadne na šoféra zakričíte „Sachliin“ žiadny revízori a platí sa až pri výstupe, vždy rovnako 20 gepik (rozumej 20 centov). Ak by ste náhodou zabudli zaplatiť, rozbehne sa za vami šoférov pomocník ... Metro je ešte lacnejšie a pomerne rýchlo sa ním dostanete kam potrebujete... no mesto Baku je naozaj veľké! Na cestách jazdia najčastejšie džípy a lady (to je najobľúbenejšie auto mladých, porobia si ho a potom sa predvádzajú rýchlou jazdou po nočnom meste). V meste je toľko prachu, že mestská zeleň má svoju prirodzenú zelenú farbu len keď poprší... a ja mám vtedy veľkú radosť, lebo inak tie stromy vypadajú veľmi biedne.
Prachu je tu veľa z dôvodu, že tu neustále niečo prestavujú, kopú, vŕtajú... ja som sa v duchu smiala, že „raz vykopali ropu... a odvtedy sa už nevedia prestať hrabať v zemi“.
Mesto sa preto neuveriteľne rýchlo mení... vďaka novým stavbám, cestám a opravám starých bytoviek – tie obkladajú drahým mramorom a vyzerajú naozaj krásne.

čítať viac

"Maridy - je to nádherné miesto plné zelene, banánov, ananásov, citrusov, paliem."

Foto

Meno: Tomáš RUSNÁK
misijný dobrovoľník
Miesto: Juba - Gumbo v Južnom Sudáne
Termín: od septembra 2010
Činnosť: poľnohospodárske práce, deti z ulice,
aktivity v oratóriu

Takže sa vám po dlhšom čase znova hlási „abuna“ Tomáš. Tu sa toho udialo toľko, že ani neviem, kde by som začal. Tak začnem asi Vianocami, pretože tie sa veľmi líšia od tých našich. Veď my sme tu ani poriadne nevedeli, kedy začal advent a prvá adventná nedeľa. Vonku máme stále viac ako 40 °C, a preto komu by to napadlo. (1. marca sme mali 45 °C v chládku.) Adventný veniec sme nemali, lebo by sa asi ťažko zháňali vetvičky na jeho prípravu. Stromčeky ale aj napríklad takého štedrovečerného kapra by ste tu hľadali márne. Teda až na náš saleziánsky dom, tam bolo všetko ako sa patrí.
Ľudia si tu darčeky veľmi nedávajú, a to hlavne z finančného hľadiska. Keď si niečo kúpia, tak je to len oblečenie. Tu je veľmi málo ľudí, ktorí majú stálu prácu a nezamestnanosť tu je tiež problém, ako všade na svete. V južnom Sudáne sa vyrába akurát pitná voda, všetka sa dováža zo susedných štátov, hlavne z Kene a Ugandy.

čítať viac

Nový školský rok v Gumbo

Foto

Meno: Jozef BAŠO
misijný dobrovoľník
Miesto: Juba-Gumbo v Južnom Sudáne
Termín: od septembra 2010
Činnosť: učiteľ matematiky, aktivity v oratóriu

Pozdravujem všetkých na Slovensku, aj na Sibíri a v Baku... Po dlhom čase vám chcem znova napísať o tom, ako si žijeme a ako sa máme v Južnom Sudáne, v Jube. Od minulého mailu (ktorý som práve dočítal, aby som vedel, čo som to tam vlastne písal) sa tu veľmi veľa vecí zmenilo. Neviem kde skôr začať a tak začnem tam, kde som minulý mail skončil. Na zahnisanú nohu som si nasadil antibiotiká a liečenie sa hneď zrýchlilo. A tiež som našiel vynikajúci príklad na porovnanie teórie a praxe - písal som, že by sa mala nosiť pevná obuv, ale od minulého mailu (február) až doteraz (máj) som mal tenisky na nohách len približne 2 hodiny, keď som hral futbal. Ak niekedy pôjdete do Afriky, nezabudnite si aj kvalitné sandále alebo šľapky. Ďalšia významná vec, ktorú nesmiem zabudnúť napísať - stal sa zázrak - opravili nám generátor (po tom ako asi 4 mesiace nešiel) a funguje bez problémov už vyše mesiaca . A aj vodná pumpa nám ide, takže nám už nevozia tú močovku z Nílu.

čítať viac

"Niekde život končí, inde začína..."

Foto

Meno: Elena HOLÁ
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Sibír - Jakutsko v Ruskej Federácii
Termín: od septembra 2010
Činnosť: aktivity v oratóriu, kurz angličtiny

Milí moji priatelia i známi, rodina, blízki, a aj tí ešte bližší! Od posledného môjho mailu uplynulo už 5 týždňov, tak sa vám opäť pripomínam :-). Aj keď som sa snažila napísať vám skôr, a aj som si písala priebežne zápisky, nepodarilo sa mi v mojom dosť vyťaženom režime napísať skôr. Tak vám to teraz vynahradím. Naplno si užívam veľkonočné obdobie:-). Tu v Jakutsku si nezvyčajne živo uvedomujem veľkonočnú radosť a aj rozdiel v porovnaní s pôstnym obdobím, do ktorého som prišla. Asi hlavne kvôli každodenným spoločným modlitbám a omšiam, ktoré majú svoje špecifické veľkonočné prvky:-). Tento rok sme oslavovali Veľkú noc v tom istom dátume ako Pravoslávna cirkev, a myslím, že aj protestanti (i keď ja som si myslela, že protestanti sviatky takto špeciálne neoslavujú)... Celkovo pre Rusko je typický veľkonočný pozdrav: „Christos vaskres“ a odpovedá sa: „Va jistinu vaskres“ (Kristus vstal z mŕtvych – naozaj/skutočne vstal z mŕtvych). Keď sme počas týchto sviatkov navštívili niektoré verejné kultúrne a duchovné podujatia (koncerty týždňového festivalu Zlaté kupoly), tieto pokriky sa tam naozaj niesli a často opakovali (keď už, tak aspoň 3x)– naozaj nevšedné takéto skandovanie :-)..A ešte k tomu Aleluja :-)! V máji sa modlievame aj litánie.

čítať viac

Rómske deti si vedia veľmi rýchlo získať vaše srdce

Foto

Meno: Elena HOLÁ
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Luník IX Košice
Termín: január - marec 2011
Činnosť: práca s deťmi a mládežou

Milí moji! Nejako som sa na tom Luníku príliš zabývala :-)... tak po viac ako 1 mesiaci konečne podávam správu: Momentálne máme voľno – chrípkové prázdniny. Konečne. Lebo chorobne sa to s nami v tíme, aj s deťmi, ťahá už dosť dlho.. Rómovia aj keď sú vypísaní zo školy, málokedy sa liečia doma „pokojom na lôžku“.. Takže sa tu ľahko a dlho udržujú bacily. Za posledný mesiac som si urobila 1 výlet do Bruselu, kedy som vypadla z Luníka asi na 4 dni. Aj doma som chvíľočku bola, niektorí ste mali to šťastie ma zahliadnuť :-)... Bol to výlet pre dobrovoľníkov v rámci Roka dobrovoľníctva – ja som išla aj s kamoškou Jankou za SAVIO, pozreli sme si kúsok Bruselu (zopár pamiatok) a na druhý deň navštívili Európsky parlament, kde sme stretli aj našich Slovákov :-).. Taký dosť poučný výlet, so zaujímavými momentmi aj stretnutiami....

Tak akí sú tu tí rómski ľudia? Fascinujú ma tu mnoho-mnoho-detné rodinky. Človek až časom zisťuje, kto všetko je tu s kým rodina. Deti majú veľké oči a široký úsmev. Na otázku: „Ako sa máš?“ Odpovedajú v 99% prípadov „dobre“, aj keď pochybujem, že to tak vždy je. Za svoj úsmev často skrývajú rôzne veci.

čítať viac

Ako sme slávili Vianoce

Foto

Meno: Pavol HARŠÁNY
misijný dobrovoľník
Miesto: Juba - Gumbo v Južnom Sudáne
Termín: od septembra 2010
Činnosť: odborná pomoc pri stavbe školy
voľnočasové aktivity s deťmi a mládežou

Ahojte, rád by som vám trochu priblížil slávenie Vianoc tu v Juba-Gumbo v Sudáne. Včera 24. 12. domáci už od rána upratovali kostolík a počas dňa všetko vyzdobovali. My sme pomohli s betlehemom, vyzdobili sme komunitný dom a kaplnku. Máme tu nádherný betlehem zo Slovenska a Fr. Dominik kúpil cca. metrový „umelák“- jedličku. Tieto dve veci mi pripomenuli atmosféru u nás. Ostatná výzdoba mi pripomínala skôr nejakú zábavu - postrihaný krepák, ligotajúce kúsky... No domáci na to nedajú dopustiť. Nuž iná kultúra... O deviatej začala sv. omša v jazyku Bari. Prišlo pomerne dosť ľudí, asi 90 percent deti a mládež, 10 percent boli rodičia a prišiel aj jeden dedulo - mal vypité a robil tanečky v zadnej časti kostolíka. Afričania veľmi radi spievajú, a tak sme končili približne o 11. hodine. Tu nesnežilo a predstavte si, kto prišiel na záver: SANTA CLAUS s pomocníkmi. Boli to miništranti, jeden mal komplet dress Santu aj s maskou (pripomínam, že Santa maska je beloch), krátke rukávy a z nich vytŕčali čierne ruky a spod masky čierny krk. Jeho parťáci - jeden mal totožnú masku, ďalší iba Santa čiapku a dvaja okolo krku ovešaný nápis HAPPY CHRISTMAS. No pre mňa „hrúza“, ale deti sa mohli popukať, nakoniec dostali od Santu po lízatku a šli sme domov.

čítať viac

"... na africký spôsob pritancovali s piesňou"

Foto

Meno: Monika NOVÁKOVÁ, Renáta JURČIOVÁ
misijné dobrovoľníčky
Miesto: Tonj v Južnom Sudáne
Termín: od septembra 2010
Činnosť: učiteľky v miestnej škole, aktivity v oratóriu
voľnočasové aktivity, vedenie krúžkov

Všetkých vás pozdravujeme z Tonju! Keďže idú Vianoce, rozhodla som sa, že aspoň niečo napíšem... Posledné dni boli plné zážitkov. 15. 12. sme ukončili prázdninový tábor pre deti. Záverečný deň bol plný hier, tanca a pred odchodom každý dostal nejaké oblečenie, ktoré si vyberali po poradí na základe bodov získaných v súťažiach. Myslím, že decká boli šťastné a animátori poriadne unavení, ale spokojní. Väčšinou sme sa z tábora vracali okolo štvrtej, niekedy sme dokonca museli šľapať peši, asi 4 km v tom teple, ale celkom sa to dalo. Aj ja som to v zdraví zvládla. Niekoľkokrát som jedla s animátormi - im je strašne smiešne, že neviem poriadne jesť rukami. Varený sorghum je síce celkom chutný, ale keď ho je z jedného veľkého taniera 8 detí rukami, a keď si to dosolia, celé to pekne rukami aj premiešajú... nie že by som sa štítila detí, no môžeme prísť do kontaktu s rôznymi chorobami, takže keď sa dá, snažím sa tomu vyhnúť...

čítať viac