Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"...bez zhonu a zbytočných starostí..."

Foto

misijná dobrovoľníčka Terka Jurisová
Angola
centrum Kala-Kala pre chlapcov z ulice
od septembra 2011

"Sviatky strávené tu v Angole nepripomínajú sviatky u nás doma. Namiesto šunky banány, namiesto bahniatok palmové listy, namiesto oblievačky šup do školy a do práce... Veľkonočné obdobie aj tu začalo Popolcovou stredou. Na pomazanie sa použil popol zo spálených minuloročných palmových listov... Na Zelený štvrtok bola silným zážitkom omša, na ktorej Pa Gino umýval nohy "vyvoleným dvanástim" pracovníkom Kala-Kala. Omša bola v provizórnom kostolíku v osade Huamba Yamba.

Na Veľký piatok, deň najväčšieho pôstu, sme sa vybrali na 23 kilometrovú túru. Nemyslite si, že naším cieľom bolo vychutnávať si prírodu, bola to CAMINHADA v pravom zmysle slova - KRÁČANIE, alebo RÝCHLA CHÔDZA. Miestami, keď sme zaostávali za vedúcou skupinou, sme museli pobehnúť. Ramiro, vedúci pedagogického oddelenia, neúprosne pískal na znak toho, že si máme švihnúť. Takže keď som chcela zvečniť foťákom zopár okamihov, musela som si pobehnúť dopredu na čelo fronty, ktorá ma predbehla ani nie za päť minút. Opäť som bola na chvoste a za mnou už len Ramiro s píšťalkou na krku a úsmevom na perách. Ten má už prechodené stovky kilometrov. Všeobecne, Angolčania majú chodenie v krvi, nikdy sa neunavia a nemajú ten výraz na tvári, že nieee, mne sa nechce, choď tam ty. Kráčajú v žabkách, v ponožkách, v ponožkách v žabkách, naboso... Všelijako. A hlavne rýchlo. Keď som už myslela, že ďalej nedôjdem - s nedostatkom energie, horúcim slnkom nad hlavou, dýchajúc smog z áut a prach z cesty (túra zahrnovala aj kráčanie na okraji asfaltky), v diaľke ako fatamorgánu som spozorovala náš autobus Kala-Kala! :) Toto bola naša prvá tréningová krížová cesta. Tá "skutočná" bola v tichu, u nás, v tme, so svetlicami, v modlitbe, speve... Keď naši chlapci začali aleluja, len sme sa na seba pozreli, usmiali a zapchali si uši :))) Bielu sobotu sme si uctili taktiež v osade Huamba Yamba krááásnou sviečkovou omšou, z ktorej, bohužiaľ, nemám jedinú fotografiu.

Pozerajúc cez okienko na hrajúce sa deti, pobehujúce sem a tam, na matky zapletajúce typické africké vrkôčiky obklopené húfom deťúreniec, vychudnuté kozy a psy ponevierajúce sa hľadajúc niečo pod zub v nekončiacom smetiskovom mori, celá scenéria zafarbená do oranžovočervena od zapadajúceho slnka, uvažovala som ako tu život plynie spokojne, pomaly, v pokoji, bez zhonu a zbytočných starostí, čo bude zajtra...

Veľkonočná nedeľa sa niesla v znamení veľkých osláv. Už od skorého rána sme pomáhali v kuchyni s prípravami rôznych jedál, ktoré sa ani nedajú prirovnať k našim veľkonočným jedlám. Fungi, fazuľa, suché mäso, kizaka, pečené banány... Vytiahli sme všetky stoly z jedálne, pustili hudbu a jedlo sa a pilo... Tento deň Boh požehnal aj dobrým dažďom, ktorý sa spustil po obede. Po týchto sviatkoch som pocítila obrovský smútok za slovenským jedlom. A tak som začala variť. Plnenú papriku, halušky s kyslou kapustou... (Adelka, ktorá prišla na mesiac zažiť trošku atmosféry z misie v Angole, doniesla na moju obrovskú radosť kyslú kapustu. :)) Skôr, než som sa dostala k iným jedlám, prebral rolu šéfkuchára opäť Lucas, náš riaditeľ. Je to výborný kuchár a jeho vinou nám pribúdajú kilečká. To na obranu proti malárii :)

Čas plynie veľmi rýchlo, ani to nebadať, lebo si stále v jednom švihu, slnko svieti furt rovnako... Už aj pršať prestalo a ktovie kedy začne. V noci nemusí, bo mám prádlo povešané. Dá to námahy poprať to, a nájsť si čas. Vždy na úkor svojich povinností. Keď si predstavím počasie doma, že už zase prichádza teplo – teplo bolo, keď som odchádzala, tak už prešiel nejaký ten čas. A tu je furt rovnako. Už je tu taká stabilita pre mňa, taký druhý domov. Dnes som kecala s pracovníkmi na poli. Posadali sme si a porozprávali mi o začiatkoch na Kala-Kala, keď tu ešte nič a nikto nebol. Bolo to tvrdé, robili, stavali centrum a jesť nemali čo. Ale dnes sa už môžu hrdo pozrieť na výsledok svojej práce! Prišli nám nové stroje do našej novej estemparie nesúcej meno po mame Dona Bosca MARGARITA. Budeme vyrábať tričká a potlače na tričká, aby sme zarobili dáke peniažky. Sme hróóóózne v dlhu. Štát neposiela peniaze. Sme odkázaní len na peniaze od saleziánov. Tak Lucas vymyslel, že budeme robiť tie tričká. Už má nejaké kšefty, objednávky. Tak držte palce. Aj na tie stroje si trebalo požičať...

Dnes sa skončili skúšky, čo je veľmi seriózne braná záležitosť, pretože sú len dva počas trimestra. Táto bola druhá. Už len jeden a pol týždňa a sme v druhom trimestri. Ja mám hrozný sklz, veľmi meškám s učivom, ale bolo to nevyhnutné. Poriešili sa výkyvy nálad mojich žiačikov a moja trieda ma začína brať vážne. :)))) Už sa asi konečne unavili robiť napriek. Dnes som bola veľmi spokojná, skoro všetci pracovali veľmi pilne. Počúvali ma a nerobili taký bordel. A už nepotrebujem iného profesora na hodine, aby decká nerobili neporiadok, hluk, bitky a iné "animácie". :))) Nájsť si čas pre seba je skoro umenie. Ľudia sú tu špeciálni, sú odovzdanými pokračovateľmi idey Dona Bosca - pracujú veľa, oddychujú málo. Sú stále medzi chlapcami. Preto sme tu aj my vlastne, aby sme trávili čas s našimi chlapcami z ulice, pomáhali nájsť im seba samých, stále sa zlepšovať, stále na sebe pracovať. Život na Kala-Kala je tvrdý ale pekný. Chlapci pracujú veľa a študujú veľa. Oddychujú málo, veľmi málo. Keď tu chceme byť pre nich, musíme chytiť ich tempo.

Ak môžete, pozrite si tento klip na youtube http://www.youtube.com/watch?v=1rx9iS7LinM , je to veľmi pekne natočené. Je o práci saleziánov, o chlapcovi z ulice, ako sú naši chlapci. A ten, čo tam vystupuje ako druhý hlavný hrdina - Paezinho, tak on teraz pracuje ako vychovávateľ na KalaKala. Bývalý študent, minulý rok končil. Hovorí o svojom živote na ulici... Naša Majka P už robí slovenský preklad... :))))

Na záver už len chcem dodať, že nech ste kde ste, modlím sa za Vás, nech Vás Boh stále požehnáva....
Teri

Kategórie: Angola