Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"Boh sa nedá v štedrosti predbehnúť"

Foto

Meno: Monika BIEŠČADOVÁ
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Baku - Azerbajdžan
Termín: február 2010 - február 2011
Činnosť: stretká, aktivity v oratóriu

Moje misijné dobrovoľníctvo. Ako saleziánska misijná dobrovoľníčka som prežila 25 mesiacov svojho života. Počas ročnej prípravy, ktorú som spolu s iným dobrovoľníkmi absolvovala na chate vo Vrútkach počas 11 víkendov som najčastejšie rozmýšľala nad svojou motiváciou, prečo chcem ísť do sveta. Samozrejme pomáhať, a pomôcť ľuďom do neba. No skutočnú odpoveď som našla po prvom týždni svojho dobrovoľníctva, ktoré začalo v Yakutsku na Sibíri. Moja motivácia: dôjsť do neba. Pred misiou ma človek „veľké oči“, chce zachrániť celý svet a na misiách si uvedomí, že najprv musí zachrániť seba.
Moju misiu som začala v decembri 2008 v Yakutsku (Sibír, Rusko), kde som pôsobila tri mesiace. Ďalších desať mesiacov, aj keď trošku neočakávane som strávila na rómskom sídlisku Luník IX v Košiciach. A posledných 12 mesiacov som pomáhala v Azerbajdžane. Domov som sa vrátila vo februári 2011.

Na každom misijnom mieste, kde som bola, pôsobili slovenskí saleziáni, čo bolo veľkou pomocou. Každé miesto bolo niečím výnimočné. Život v Yakutsku v zimných mesiacov, keď teplota sa pohybovala okolo – 40°C je úplne iný ako v Azerbajdžane, kde teplota v lete skoro dva mesiace bola nad 35°C. Tak isto aj ľudia sú všade rôzni a preto aj práca bola na každom mieste iná. S rovnakým cieľom. Zoznámiť ľudí s Bohom a svedčiť o Jeho láske svojím životom. Ale keďže som bola saleziánska dobrovoľníčka, všade bola práca s deťmi.

V Yakutsku sme mávali otvorený „Dom mladože“ štyri krát do týždňa, kde bolo klasické saleziánske oratko. Na Luníku IX som okrem doučovania a stretiek, pomáhala aj s kronikou, fotením na akciách a nakupovaním. V Azerbajdžane sme najviac boli s deťmi v nedeľu (skoro celý deň), cez týždeň som vykonávala hlavne administratívnu prácu spojenú s projektom „Adopcia na diaľlku“. Samozrejme všade bolo potrebné sa zapájať do domácich prác ako upratovanie, varenie, pranie...

Moje posledné misijné pôsobenie som začala 15. februára 2010 skončila 9. februára 2011. Bola som na Európskej dobrovoľníckej službe (EDS) v Baku Azerbajdžane. Pomáhala sme saleziánom, ktorí v Baku pôsobia a majú rozbehnuté viaceré diela. Jedna z činnosti bola v Centre Meriem. Centrum Meriem (Meriem Merkezy) je doučovacie centrum, v ktorom prebieha doučovanie detí a mladých. Doučujú sa v klasických predmetoch, ktoré majú v škole, ako je napríklad matematika, dejepis, zemepis, biológia, azerbajdžanský jazyk a pod. Taktiež tam prebiehajú počítačové kurzy a kurzy na získanie profesie, ako napr. zváranie, krajčírstvo a pod. Mojou úlohou v Centre Meriem bola pomoc pri organizovaní hier a rôznych aktivít pre deti a mladých. V Baku som pomáhala saleziánom aj s programom Adopcia na diaľku, taktiež s Nedeľnou školou, ktorá bola pre deti do 15. rokov. A potom to boli ďalšie, či už menšie alebo väčšie úlohy, ktoré mi zverili saleziáni.

Či som splnila cieľ mojej práce môže zhodnotiť len Boh. Ja však viem, že pre mňa bol tento čas veľkým darom. Mohla som spoznať mnohých ľudí, nové miesta, kultúry, nové jazyky. Mohla som prežiť mnohé situácie, ktoré sa doma nevyskytnú, a tým rásť. Spoznala som svoje dary aj nedostatky, priblížila som sa k Bohu a aj k ľuďom.
Nemyslím si, že som misionár. Pár mesiacov prežitých na misiách človeka nerobí misionárom. Ale som vďačná Bohu, že som mohla pocítiť jeho blízkosť a Lásku.
Na začiatku si človek myslí, že ide niečo dávať, a na konci zistí, že dostal viac ako očakával.
Boh sa nedá v štedrosti predbehnúť.
Monika

Kategórie: Azerbajdžan