Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Dobrovoľníctvo v Baku

Foto

Meno: Veronika STRIGÁČOVÁ, Katarína KRUŽLIAKOVÁ
misijné dobrovoľníčky
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: od apríla 2011
Činnosť: práca s deťmi a mládežou v oratóriu, voľnočasové aktivity, doučovanie
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba
(za obsah publikácie je zodpovedný vydavateľ a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek použitie zverejnených informácií)

Moji drahí, ani sa mi to nezdá, ale prešiel už mesiac od nášho príletu do Baku, a tak som sa rozhodla, napísať vám, ako sa tu máme, čo tu prežívame a pár dojmov z tej zaujímavej „krajiny ohňov“. Možno na začiatok pár kultúrnych šokov, ktoré som tu zažila... neuveriteľná – hlučná, rýchla a neprehľadná doprava: autobusy a maršrutky síce majú oficiálne zastávky, no v skutočnosti stoja, kde na ne zamávate, prípadne na šoféra zakričíte „Sachliin“ žiadny revízori a platí sa až pri výstupe, vždy rovnako 20 gepik (rozumej 20 centov). Ak by ste náhodou zabudli zaplatiť, rozbehne sa za vami šoférov pomocník ... Metro je ešte lacnejšie a pomerne rýchlo sa ním dostanete kam potrebujete... no mesto Baku je naozaj veľké! Na cestách jazdia najčastejšie džípy a lady (to je najobľúbenejšie auto mladých, porobia si ho a potom sa predvádzajú rýchlou jazdou po nočnom meste). V meste je toľko prachu, že mestská zeleň má svoju prirodzenú zelenú farbu len keď poprší... a ja mám vtedy veľkú radosť, lebo inak tie stromy vypadajú veľmi biedne.
Prachu je tu veľa z dôvodu, že tu neustále niečo prestavujú, kopú, vŕtajú... ja som sa v duchu smiala, že „raz vykopali ropu... a odvtedy sa už nevedia prestať hrabať v zemi“.
Mesto sa preto neuveriteľne rýchlo mení... vďaka novým stavbám, cestám a opravám starých bytoviek – tie obkladajú drahým mramorom a vyzerajú naozaj krásne.

Vyplýva to z azerbajdžanskej povahy. Pretože ľudia tu si potrpia na svojom výzore, respektíve na dojme, ktorý robia. Ide o to, že chcú pred druhými vyzerať, čo najlepšie. Preto chodia ženy krásne upravené, vyobliekané a rovnako aj muži si potrpia na svojom image (na každom kroku sú tu salóny krásy špeciálne pre mužov, ženy do nich nesmú). Aj keď nemajú čo do úst, navonok musia vyzerať dokonale.
Štatistiky síce hovoria, že 99% Azerbajdžancov sú moslimovia, no pravda je taká, že ich bohom (Alahom) sú peniaze. A žiaľ je to tak. A aj vzťahy sú tu tým veľmi poznačené. Keď chcete pomáhať a dáte niekomu, kto je v núdzi peniaze, síce vás začne mať veľmi rád, no nemôžete si byť ich náklonnosť vysvetliť ako skutočné priateľstvo...

Azerbajdžanci o sebe hovoria, že nie sú Azerbajdžancami, ak nevedia dobre kúpiť a dobre predať... obchodovanie, zjednávanie a dohadovanie majú v krvi. Ak sa niekto nechce zjednávať, alebo kúpiť niečo aj za vysokú cenu, pomyslia si o ňom, že si neváži vlastné peniaze. No a kúpiť sa tu dá naozaj čokoľvek! Videli sme v parku spoplatnené hojdačky pre deti, na ulici sa môžete za poplatok odvážiť, či odmerať... a takmer všetko sa dá kúpiť po jednom kuse: cigarety, tabletky... a žiaľ môžete si tu kúpiť akýkoľvek dokument: či to už diplom z vysokej školy, vodičský preukaz alebo iné dokumenty... vôbec sa tým netaja, ba naopak, zdá sa mi, že to všetci berú za prirodzenú súčasť života.

Ďalším negatívom (no zďaleka nechcem hovoriť len o nich) je, že v povahe týchto ľudí je prirodzené klamstvo a neúprimnosť. Súvisí to s tým, že chcú pred inými vyzerať čo najlepšie.
No čo ma milo prekvapilo a stále teší, že na rozdiel od Slovenska, tu si vážia starších ľudí aj ženy. Vidieť to práve, keď cestujeme: akonáhle nie je už miesto a nastúpi žena alebo starší človek, hneď automaticky vstanú mladí i starší muži a uvoľnia miesto.
Ekológovia by sa v tejto krajine chytali za hlavu a stačilo by pozrieť z okna. Triedenie odpadu a upratovanie odpadkov, je pre väčšinu neznámy pojem. V ovzduší poletujú sáčky, ktoré sa potom zachytia a visia dlho na stromoch ... upravené majú len časti mesta, ktoré slúžia na prezentáciu. Tie sú naopak viac než upratané (videli sme po námestí vo vnútri mesta jazdiť umývací stroj, ktorý u nás umýva podlahu v supermarketoch, alebo tetušky, ktoré aj najmenšie nečistoty drhnú ručne na kolenách...). Napriek tomu sú nesmierne hrdí na svoju krajinu, na more, ktoré tu majú, aj na hory, ktoré majú prevažne na severe krajiny.
Stretávame sa tu s obrovskými kontrastami. Nóbl drahé byty, ktoré sa dvíhajú nad chudobnými štvrťami, „domami“ s jednou izbou, v ktorej sa tlačí mnohodetná rodina.

A aby som nezabudla. Jedna z vecí, na ktoré si budem dlho zvykať, sú „zabíjačky“ priamo na ulici. Ide o to, že miestni obyvatelia v prevažnej miere konzumujú hovädzie mäso. A naozaj takmer všetky jedlá, ktoré pripravujú, sú z mäsa. Keď chcú mať zaručene čerstvé mäso, idú skoro ráno do obchodu a počkajú si naň. Predavač, respektíve jeho pomocník priamo pred nimi zabije býka, presne podľa predpisov „halal“ (potom je to čisté mäso na konzumáciu) a vezmú si ho domov. Zvyšok zvieratka tam potom čaká na svojich ďalších majiteľov častokrát v teple až do neskorého večera... najodpudzujúcejší je pohľad na kravskú hlavu zavesenú na strome.
Tak dosť bolo kultúrnych šokov, iste ich bude aj viac ...

My dobrovoľníčky sa tu máme veľmi dobre, priam rozprávkovo. Miestna komunita saleziánov, ktorej sme prišli pomáhať, sa nám snaží vychádzať v ústrety a zabezpečiť všetky naše potreby. Bývame v krásnom byte, máme teplú vodu, práčku, internet, takmer slovenskú stravu a saleziáni si vždy radi nájdu čas ukázať nám niečo z miestnych prírodných, či kultúrnych krás.
Za posledný mesiac sme s nimi navštívili posvätnú horu Beš-barmah, videli ako zo zeme horí oheň, ktorý si kedysi uctievali Uctievači ohňa najmä v starom chráme v Surchane, poprezerali sme si vykopávky a kultúrne pamiatky v múzeu v Qale, na vlastné oči sme videli praveké maľby na skalách v múzeu v Qobustane. A stihli sme sa už aj poprechádzať po pláži pri mori, takmer na špičke Apšeronského poloostrova.

A čo sa týka práce, kôli ktorej sme sem išli... momentálne sa viac zoznamujeme s chudobnými rodinami, ktoré sú zaradené do PAD – Adopcia na diaľku. Je to projekt saleziánov. Vďaka finančným darom dobrodincov zo Slovenska a Talianska, podporujeme vybraté deti z chudobných rodín. Podpora sa týka predovšetkým – potravinovej pomoci, preplatení kurzov pre deti a cestovného (pretože bývajú veľmi ďaleko od Centier, kde prebiehajú kurzy), niektorým rodinám sa prispieva na nájomné, iným na to, aby mali pitnú vodu. Pomáhame im aj oblečením, liekmi, v lete deti prežijú týždeň na chate pri mori a v priebehu roka navštívia aj iné miesta počas jednodňových výletov.
Pripojili sme sa k mládežníckemu spevokolu a v budúcnosti by sme nad ním mali trochu dohliadať. A tiež pomáhame v nedeľnej škole – organizujeme program pozostávajúci z náboženského vyučovania, hier a príprave obeda pre deti.
No a aby som nezabudla, v inom Centre – Maryam (centrum, kde prebiehajú kurzy remesiel, prípadne doučovanie v školských predmetoch, alebo počítačových zručnostiach) sme sa zapojili do tvorby voľnočasových aktivít pre mladých. Organizujeme tam pre nich Tanečný kurz – spoločenských tancov. Má to veľký ohlas, pretože ich nacionálne tance sú celkom iné, ako naše európske spoločenské tance. Má to aj svoj výchovný rozmer, pretože sa vďaka nim môžu pocvičiť vo väčšej pozornosti a všímavosti a citlivosti k druhým.

Myslím, že nateraz stačí. Iste ste už unavení z čítania.
Tak verím, že všetkým vám sa darí rovnako dobre ako nám tu a zažívate každodennú veľkonočnú radosť Zmŕtvychvstalého. Ja tu veľmi cítim Jeho pomoc a ochranu!

Vďaka za vaše modlitby +
Veronika

Kategórie: Azerbajdžan