Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Južný Sudán: Pravá radosť aj bez tradičnej vianočnej atmosféry

Foto

O skutočne netypických Vianociach napísala dobrovoľníčka Majka zo saleziánskej misie v mestečku Tondž v Južnom Sudáne: "Kým niekto sedí doma v teple, popíja horúci čaj s koláčmi a pozerá ako vonku duje studený vietor, a pritom sa odrážajú pestré svetlá vianočných stromčekov, niekto na inom kontinente si brázdi rozbité, zaprášené cesty pod horúcim vyčerpávajúcim slnkom v krátkom rukáve a botaskách." Vianoce na misii sa niesli v znamení návštev odľahlých osád, aby aj tam priniesli radosť z narodenia Spasiteľa. Z Majkinho blogu http://www.mojaafrika.blogspot.sk/ vyberáme:

Osada Aguko je vzdialená asi 1,5 hodiny cesty od mesta Tondž. Bývajú v nej príslušníci kmeňa Bongo. Na rozdiel od Dinkov, ktorí prevažujú v Tondži a sú väčšinou pastieri, kmeň Bongo je viac zameraný na les. Miestni ľudia vyrábajú med, lovia divú zver a mäso potom predávajú, a tiež pestujú plodiny. "Sú menší a majú okrúhle tváre a bacuľatejšie líčka. A sú oveľa lepší speváci a hudobníci. Po omši (ktorú majú len 3-4 krát do roka) sa domorodci zhrnuli do kruhu a začali bubnovať, spievať, tancovať a fúkať a ešte stále sú tam. Minimálne tri dni (niekedy aj viac) oslavujú. Dokážu spievať a bubnovať jednu pieseň aj pol hodinu. Na nástrojoch sa striedajú v priebehu piesní. Nezastavujú. Vždy vymení niekto iný niekoho iného, aby sa bubny neprerušili."

"...našli sme tu zaujímavé tmavohnedé plody. Tvrdé, ale pripomínali veľké fazule. Vo vnútri šušťali akési semienka. Keď som to prelomila... pripomínalo to čokoládový zákusok. Vo vnútri to bolo biele ako vanilkový krém, kakaové cesto a celé poliate tmavou čokoládou. Až sme sa zasmiali, prečo nám na druhý sviatok vianočný pripomína nejaká divoká plodina zákusok. Ej, ale by sme si dali :) Nášmu kamarátovi z kmeňa Bongo sme povedali, že sme si to dali ako koláč a že to bolo ozaj dobré. On zvážnel a pre istotu sa ešte raz opýtal, koľko sme z toho zjedli. Bol to totiž jed. Tak sme mu vysvetlili, že sme to nejedli, len nám to pripomína :) To by bolo – chutnať niečo, čo vôbec nepoznáme!"

Na území kmeňa Jyur v osade nazývanej Kapara mávajú sv.omšu raz za 1-2 mesiace. "Postupne sa schádzajú ľudia z bližších aj vzdialenejších osád. Niektorí kráčali aj 10-15 km, len aby sa mohli dostaviť na vianočnú sv.omšu. Bosí, niektorí v žabkách, s deťmi na rukách alebo cupkajúcimi vedľa, bez vody, sa pomaly schádzali pod stromom, kde bol urobený prístrešok zo slamy a miestom na sedenie boli len drevá."

Na spiatočnej ceste po "polnočnej" sv. omši v osade Thiet... "V tichosti som si vychutnávala rozbitú cestu, ktorá nás v aute len tak prehadzovala. Tma, prašné mraky za nami a okolo cesty len vysokánska tráva buše, ktorá už stratila zelenú farbu, pretože nám už dávno nepršalo, ma naozaj napĺňali šťastím, že som tu, že to tu môžem zažívať, spoznávať a že celý deň sme prežili v radosti a tá istá radosť pretrváva. Musím si vychutnať naplno, čo tu od Boha dostávam. Veď takto o rok a neskôr to bude už len spomienka až sen. Je krásne byť na sto percent duchom prítomná práve tu, kde som. Ak človek rozmýšľa stále o minulosti, alebo budúcnosti, o tom, čo mu chýba, nestačí naplno žiť prítomnosť a tak nežije poriadne nič. A pritom prítomnosť má najväčšie čaro.
...tú krásu tu netvorila pravá slovenská vianočná atmosféra, ale radosť, ktorú som mohla cítiť vo vnútri. Ozajstnú pravú radosť, ktorá nepochádzala z iných zdrojov, ale pravého Zdroja radosti, ktorá je hlavnou príčinou Vianoc...
Dopisujem posledné riadky. Tmou sa ozývajú bubny a spevy afrických kolied. Je 1:03 v noci (na Slovensku 11:03. Stále si ten čas musím odpočítať :)) Ďakujem Bohu za všetko, čo tu mám, za svoju rodinu, priateľov na Slovensku, ale aj tu v Afrike. Život je obrovský dar."

Kategórie: Južný Sudán