Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"Lebo len láska robí zmeny k lepšiemu, budí túžbu robiť dobro."

Foto

Po dvoch mesiacoch sme opäť dostali správy od misijných dobrovoľníčok z Južného Sudánu, mestečka Tonj. O zvieratkách, počasí, návštevách, práci i ľudských osudoch v poveľkonočnom období afrického sveta si môžete prečítať na Renátkinom blogu (http://reni.6f.sk/index.php) alebo aj tu :-):

15. 5. 2012 Tonj – South Sudan
Pozdravujem vás z “konca sveta”, opäť po dlhšom čase...
Najprv sa idem vyhovárať – na nedostatok času, nefunkčný telefónny signál, a teda aj nefunkčný modem, pomalý internet a nedostatok času v rádiu, pokazený hardware :) .... a tiež úprimne a opravdivo ľutujem, že vás okrem hojného počtu slov nezásobujem aj fotkami, ale odhliadnuc od toho, že až tak veľa nefotím, internet je taký pomalý, že vždy stihne padnúť v polovici posielania každého druhého obyčajného mailu, nehovoriac o tom, že niekedy si zmyslí jednoducho prílohy nepridávať.....Takže po kúskoch cez voľné chvíle píšem a čakám na chvíľu, kedy vám budem môcť tieto moje výlevy poslať.... :)

Práve som vytiahla foťák, že vám natočím niečo zaujímavé – hnusného pavúkovitého tvora lezúceho po mojich dverách. No nestihla som, musela som ho chudáčika zahlušiť, lebo zoskočil z dverí a rýchlosťou svetla kľučkoval krížom cez izbu... Fuj... ale hávede tu mám teraz dosť, aj keď potkaníky sa už naučili móresom a už ma neprichádzajú poctiť svojou prítomnosťou, a aj žaba už len zriedka prichádza na zdvorilostnú návštevu a osvieženie do mojej kúpelne.... cez víkend som ukoristila 3 krásne škorpióny a v nedeľu som palicou štuchala do takého dlhého zeleného hada, ale kým ho ktokoľvek stihol zlikvidovať, vliezol do zborovne na strednej skole, ups...no aj tu v našom dvore sme nejaké mali......a ráno som z izby vymietla asi kilo zmesi piesku a hmyzu...ale pekne poporiadku... len keby som tak vedela, kde som minule prestala... Tuším bola Veľká Noc...
Áno, tu sme mali voľno od stredy do pondelka, v utorok sa už išlo do školy. No veľkonočné obdobie ešte neskončilo a ešte aj teraz na omšiach spievame veľkonočné pesničky. Týždeň po Veľkej Noci sme hrávali na ranných omšiach (niekoľko gitár, elektrická gitara a basgitara...miestne bubny nepočítam)....radosť zo Zmŕtvychvstania pretrvávala. Našťastie napriek “veselým” nácvikom dopadol spev a hranie nad moje očakávania... No myslím, že nás Veľkonočné sviatky všetkých najmä duchovne obohatili... A hoci aj tu som pociťovala napätie (spôsobené najmä zodpovednosťou za prípravu hudobnej stránky na omše), určite to nebol taký zhon, aký ste si určite užili vy všetci.... menej rozptýlenia, viac sústredenia, viac skutočnej radosti z nádeje na vykúpenie.
Čo máme odvtedy nové? Brownie má malé šteniatka a práve včera som našla 4 šteniatka druhej sučky, takže máme psíkov na mraky – momentálne 4 veľké a asi 7 či viac šteniatok.... Elia nám urobil na strome hojdačku, ešte predtým ako odišiel do Wau, takže tu máme nových susedov – Demosa, Archanjela, Abrahama a Mamu – našu kuchárku z Maridi, ktorá nám vypeká čerstvý chlieb (jaj, a nedávno sme jedli sovu – celkom chutné mäsko, len tvrdé ako kus dreva... no aspoň už vraj nebude strašiť deti :) ). Občas sa nám tu vystriedajú aj krátkodobí návštevníci. Jedným z nich bol Kórejčan Daniel, nie je katolík, ale tiež je svojím spôsobom misionár, so svojou skupinou stavajú studne s filtrami na vodu v divočine po celom svete a stavajú kostoly... hovorí tomu Pohár vody. Daniel je veľmi vtipná a dobrodružná povaha – z Rumbeku docestoval neskoro večer za búrky, s obrovskou batožinou, na prenajatej motorke bez svetla (nad hlavou držal baterku, ktorou svietil na cestu....). Takže ani škorpiónov sa nebál a neprekvapilo ho, keď som mu povedala, že deň predtým sme v jeho izbe chytili tri – lyžičkou do kelímka od masla... No skonštatovali sme, že obdivujeme jeho manželku, ktorá sa stará o 3 deti a vlastne veľkú časť roka svojho manžela nevidí a nevie, či sa niekde neprihluší ...
Začalo obdobie dažďov, čo znamená, že niekedy trochu spŕchne, inokedy zas poriadne leje a bijú hromy-blesky. Takmer každej takejto búrke predchádza silný vetrisko, často prinášajúci mraky piesku. Takže vás najprv zasype vrstva prachu a piesku a potom vás poprší, takže keď uschnete, cítite sa ako rezeň obalený v strúhanke – už len vypražiť, pekne na slniečku :) Výhodou dažďa je, že sa častejšie príjemne ochladí, čo znamená, že sa z nás už neleje pot 24 hodín denne napriek ľahkému oblečeniu. Včera ráno bolo dokonca chladno :) Minulý piatok sme neučili, lebo ráno pršalo a žiaci aj učitelia začali prichádzať do školy okolo štvrť na jedenásť.... No keď sa spustí búrka, nie je to sranda... Nedávno nám jedna taká búrka spôsobila smútok v škole – Elizabeth, štvrtáčka, ktorú sme učili aj minulý rok, išla na vodu... a už sa nevrátila... Chýba mi v lavici pri okne.... Pán má o jedného anjela viac...
V škole je roboty stále dosť – zoznamy na registráciu sa nekonečne naťahovali, potom prijímačky a registrácia na strednú školu, zoznamy podľa tried, podľa farieb, rozvrhy... nedávno sme dopísali testy a už prepisujeme zadania na skúšky, a keď budú tie hotové, musím pripraviť zoznamy na zapisovanie známok pre učiteľov, ďalšie zoznamy na zaznamenanie do počítača... po skúškach nahodiť známky... No a pomedzi to samozrejme treba aj učiť (br. Raju už narieka, kde zoženie učiteľov, keď s Monikou odídeme, a to ešte stále nemá učiteľa počítačov pre stredoškolákov), po vyučovaní zliepať nôžky, začať nácviky na Nanebovstúpenie, Turíce, sviatok Panny Márie Pomocnice, a hlavne byť prítomný – celým srdcom, celou dušou...niekedy len chytiť za ruku, pritúliť, porozprávať sa, vypočuť, povzbudiť, pohladiť, utrieť slzy, pochváliť, vysvetliť, spolu sa radovať a plakať, hrať sa, žartovať, modliť sa a spolu hľadať cestu k Bohu...
Minule som písala niekoľko príbehov – tu je ďalší: Už som určite spomínala Petra, ktorého rodičia chceli oženiť ešte pred ôsmou triedou. Odmietol a tak mu oni nedali peniaze na školu. Odpracoval si školné, ôsmu triedu skončil, no celé prázdniny pracoval – staval domček a zarábal na stravu a školské poplatky pre svojich súrodencov. Spolu s bratom sa starajú o ďalších 5 chlapcov, z ktorých jeden je ôsmak, ostatní môžu mať vraj okolo 9-12 rokov a chodia do školy, navyše sa museli postarať o sestru – dostať ju do školy a na internát. Takže sa Peter celé prázdniny neučil. Štátne skúšky zvládol, ale prijímačky na strednú školu už nie. A tak sa prihlásil na štátnu. No ani on ani ostatní, okrem ôsmaka, ktorý chodí na našu školu, nemajú v škole stravu, takže sa musia nejak postarať, aby mali každý deň aspoň trochu vareného sorghumu do hladných žalúdkov. Našťastie aspoň raz do týždňa dostanú výdatnejšiu stravu, z projektu, ktorý má na starosti Monika s Jankou. A aj niekoľkí ďalší sa tak aspoň občas dobre najedia... Žiadna pomoc nevyjde nazmar. Viacerí z vás ste modlitbami alebo finančne pomohli či už dostať niekoľko deciek do školy, alebo ste pomohli, aby v nej mohli vytrvať, aby sa mohli najesť. Patrí vám za to vďaka a veľké Pán Boh zaplať... veď viete – Bol som hladný, dali ste mi jesť...
Nedávno mi Peter porozprával ďalší príbeh, ktorý sa odohral v jeho dedine. Jeho strýko mal ženu (mimochodom, podľa zvyku v niektorých kmeňoch muž nevychádza z domu 7 dní po svadbe, žena 45 dní), no tá otehotnela s iným mužom. Napriek tomu si ju chcel nechať. Ten druhý muž ju však vzal preč, a tak si Petrov strýko pýtal od jej rodičov naspäť to, čo za ňu zaplatil. Rodičia mu to všetko vrátili, dcéru vzali a dali ju nejakému Dinkovi. Ona však od neho ušla k Petrovmu strýkovi. Ten ju ale vrátil rodičom, oni ju zas dali tomu Dinkovi, ale ona opäť ušla a nik nevie, kde je. Dinka a jeho rodina si ale myslia, že ju vzal Petrov strýko a tak išli za ním a zbili ho tak, že ho príbuzní našli takmer mŕtveho... a samozrejme, stále sa hľadá vinník, ktorý ženu vzal a klany sa idú navzájom pohlušiť. Preto prišiel Peter varovať sestru Justine a dievčatá na internáte, aby si dali pozor, ak ich niekto bude hľadať...
O. Shyjan hovorieva, že mier je neprítomnosť strachu. Oficiálne je momentálne krajina v mieri a neustále sa za mier modlíme (zajtra oslavujú deň SPLM, takže budú celú noc robiť rachot), no každodenne vidím, v akom strachu o svoju budúcnosť by podľa mňa mohli žiť miestni ľudia. Neistota v politike, neustále boje medzi klanmi a kmeňmi, neistota, či bude za čo dokončiť základnú či strednú školu a čo bude ďalej, neistota, koho rodičia vyberú za manžela, neistota, či bude čo dať do úst... No mnohí z nich sú iní než my a častokrát o závažnosti situácii uvažujú úplne inak. Tí väčší prežili kus života vo vojne, o hlade... nehovoria o tom, a ak sa opýtate, povedia – “...zomriem, ak Boh rozhodne..” “....nerozprával som veľa, lebo som tri dni nejedol...” Hmmmm... máme sa niekedy čo učiť, ale tiež ešte máme veľa čo učiť. Tu je potrebné vzdelávanie, výchova, osobná prítomnosť milujúcich ľudí. Lebo len láska robí zmeny k lepšiemu, budí túžbu robiť dobro.
Pomoc niekoľkých dobrovoľníkov sa niekedy zdá len kvapkou v mori, no keď všetci spojíme svoje sily, môžeme urobiť svet krajším a bohatším na lásku. A ak čo len trošku pomôžeme aspoň niektorým z nich, všetka námaha stojí za to....
Aj vás prosím o pomoc – najmä o modlitby za nás všetkých tu, za mier, zdravie a silu, správne rozhodnutia, Božie požehnanie. Aj my na vás myslíme v modlitbách.
Majte sa krásne a radostne...
GBY+
Renáta – Ayen, Monika – Achol, Janka – Aluel

Kategórie: Južný Sudán