Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"Maridy - je to nádherné miesto plné zelene, banánov, ananásov, citrusov, paliem."

Foto

Meno: Tomáš RUSNÁK
misijný dobrovoľník
Miesto: Juba - Gumbo v Južnom Sudáne
Termín: od septembra 2010
Činnosť: poľnohospodárske práce, deti z ulice,
aktivity v oratóriu

Takže sa vám po dlhšom čase znova hlási „abuna“ Tomáš. Tu sa toho udialo toľko, že ani neviem, kde by som začal. Tak začnem asi Vianocami, pretože tie sa veľmi líšia od tých našich. Veď my sme tu ani poriadne nevedeli, kedy začal advent a prvá adventná nedeľa. Vonku máme stále viac ako 40 °C, a preto komu by to napadlo. (1. marca sme mali 45 °C v chládku.) Adventný veniec sme nemali, lebo by sa asi ťažko zháňali vetvičky na jeho prípravu. Stromčeky ale aj napríklad takého štedrovečerného kapra by ste tu hľadali márne. Teda až na náš saleziánsky dom, tam bolo všetko ako sa patrí.
Ľudia si tu darčeky veľmi nedávajú, a to hlavne z finančného hľadiska. Keď si niečo kúpia, tak je to len oblečenie. Tu je veľmi málo ľudí, ktorí majú stálu prácu a nezamestnanosť tu je tiež problém, ako všade na svete. V južnom Sudáne sa vyrába akurát pitná voda, všetka sa dováža zo susedných štátov, hlavne z Kene a Ugandy.

Na štedrý deň k nám prišiel aj Santa Klaus. Čítate správne, Santa Klaus, žiadny Ježiško, ani Mikuláš tu nechodí. Sú trochu takí poameričtení. Tu je Amerika veľmi obľúbená a je to sen skoro každého – dostať sa tam. Ale drvivá väčšina detí tomu aj tak nerozumela, že kto to vlastne ten Santa je. To preto, lebo im nič nepriniesol .
Na prvý sviatok vianočný bol kostol úplne plný. Tu majú taký zvyk v tento deň krstiť. Pokrstilo sa 70 detí. Nový rok tu bol v znamení ticha, lebo tu sa bujaré oslavy nerobia. Takže bolo to bez pirátov aj ohňostroja. Ale piráty som sa snažil kúpiť na Kono kono, miestna Miletička, ale nič som nezohnal.

Komercia Vianoc sa pretláča aj tu (to len, aby ste si nemysleli, že tu všetci ľudia žijú ako v stredoveku). Bývajú tu tiež ľudia, ktorí majú honosné vili a hummery. Čo sa týka aut, tak tu jazdia na 99 % len Jepi. Sudán má najhoršie vybudovanú infraštruktúru na svete. Cesty ako poznáte vy, tu nie sú. Ale pomaly sa to zlepšuje.
V januári tu bolo Referendum o odtrhnutí južného Sudánu od moslimského severu. 98 % bolo za rozdelenie. Má sa to uskutočniť v júny. Veľa novinárov čakalo, že tu vypuknú občianske nepokoje, ale vďaka Bohu, nič sa nestalo. Veď sme sa modlili za mierový priebeh referenda od začiatku, ako sme sem prišli, a modlíme sa aj teraz, každý deň.
Tu je veľmi veľa etnických skupín, ktoré by chceli viesť krajinu a to je veľký problém. Len treba dúfať, že sa dohodnú mierovou cestou. Iba v našej časti mesta sa hovorí šiestimi jazykmi.

V januári som bol v Meridy. Je to nádherné miesto plné zelene, banánov, ananásov, citrusov, paliem... no proste paráda. Tu majú ľudia ľahší život, lebo si dokážu dosť veľa dopestovať aj sami, a potom keď im ostane, tak to môžu aj predať. Decká tam boli trochu iné, lepšie. Je to tak asi preto, lebo Juba je už vyspelejšia metropola , a ako to už býva, sú tam rôzne nástrahy, napríklad ako u nás v Bratislave. Ale porovnávať sa to samozrejme nedá. Tu žijú ľudia v hlinených domčekoch so slamenou strechou. Tie lepšie majú plechovú. (Ale podľa mňa je lepšia tá slamená, lebo tam nie je tak horúce.) Nemajú elektrinu, Wc, vodu si musia priniesť. Je to výlučne ženská práca. Ženy tu celkovo oveľa viac pracujú ako muži. Deti, hlavne tie staršie, približne od desať rokov, si napríklad všetky šaty perú samé. Keď som im povedal, že u nás nám ich perú naše mamy, tak ma vysmiali. Potom som im však vysvetlil, že to vlastne perie práčka, že mamy to tam len nahádžu a stlačia gombík. 

Už som sa párkrát kúpal aj v Níle, keď som bol s deckami na mangá. V Níle žijú krokodíly, takže keď sme sa šli kúpať, najprv sme sa všetci pomodlili ruženec. Nikomu sa našťastie nič nestalo. Níl je veľký približne ako Dunaj, ale prúd má omnoho silnejší, a je hlboký cca 4 metre.
Mávame tu rôzne akcie vo farnosti a aj v okolí. Ľudia ich zbožňujú a oblečú si vždy tie najlepšie šaty aké majú  a tomu verte, že sa vedia „nahodiť“, hlavne tie parádne účesy, ktoré si dokážu urobiť aj s pomocou parochní (tie sú tu veľmi populárne, lebo ich vlasy nie sú také kvalitné).

V januári sme rozbehli aj oratórium. Začíname o 17.00 sv. ružencom, ktorí sa ja modlím vždy za Vás všetkých a celú našu dedinu. Potom máme športové aktivity. Veľmi obľúbený je futbal, volejbal a aj ďalšie hry. Oratko trvá až kým nie je tma.
Čo sa týka peňazí, ktoré som dostal, kúpil som a kupujem za ne cukríky, zubné kefky, zdravotnícke potreby ako napríklad dezinfekčne prostriedky na čistenie rán, obväzy, vatu, lepiace pásky.. U mňa v izbe to vyzerá ako v nemocnici, hlavne tá vôňa . Každý deň sem prichádzajú niektoré deti na preväzy. Viaceré majú na nohách škaredé rany.
K Vianociam som kúpil futbalové dresy (aj trenírky a podaktorým aj košeľu, či nohavice). Kúpil som tiež niekoľko futbalových aj volejbalových lôpt. Teraz mám v pláne kúpiť kopačky pre náš futbalový team. Ešte mám tak polovicu peňazí, a ešte raz vám za ne ďakujem. Ďakujem aj ľuďom, čo na mňa myslia vo svojich modlitbách.

Včera som mal meniny, tak som kúpil deťom keksy. Podaktorí mi skoro dvere vyvalili . Ich strava je totiž dosť jednoduchá. Ráno majú len čaj a možno nejaký chlieb, na obed nič a večer majú buď asidu (to je jedlo, ktoré vznikne, keď do horúcej vody pridajú múku, a je z toho potom riadny betón), alebo nejakú fazuľu, či inú strukovinu.
Čo sa týka našej práce, teda hlavne práce na traktore, tak teraz máme pauzu. Čakáme na dážď, lebo už nám viac ako tri mesiace nepršalo. Čo sa dalo poorať, sme poorali ešte v novembri. Taká pôda, aká je teraz, sa nedá orať, lebo je tvrdá ako skala. Koncom marca by malo prísť obdobie dažďov, takže už bude len okolo 36 °C a poriadne vlhko. Časom sa nám vrátia aj komáre a žaby, ktorých tu je dosť.

V apríli sa tu začína nový školský rok. Budeme otvárať novú saleziánsku základnú školu. Neskôr sa otvorí aj stredná škola. Na budúci rok sa tu bude stavať aj nová nemocnica a materská škôlka.
Kto by chcel vidieť nejaké fotky, na facebooku ich je pomerne dosť.
Čo sa týka môjho denného programu, tak je nasledovný: o 6.hod ráno máme budíček, ranné modlitby sú o 7.hod aj so sv. omšou, o 8. hod raňajkujeme. Potom pomáhame, kde treba. Teraz sú tu decká od rána, lebo majú trojmesačné prázdniny. O 13.hod máme obed, ktorý som dnes nestihol, lebo som išiel s deťmi na mangá k Nílu, kde som si aj trochu zaplával. Potom začína oratko približne do 17.hod. o 17.45 máme večerné modlitby a po nich nasleduje ruženec a potom večera. Umývať sa chodím k miestnej studni, ako všetci domorodci. O 22.hod ideme spať a vypína sa generátor, pokiaľ nám funguje . Elektrinu máme od cca 19.30 do 22.00 hod.
Teraz je mangová sezóna a deti nás zásobujú veľmi spoľahlivo. Stravu tu máme veľmi dobrú každý deň. Máme ryžu, cestoviny, nejakú zeleninu, občas sa na nás aj kurča usmeje . Zajtra nám začína pôst, tak čo dodať, len to, aby ste sa všetci dobre pripravili a niečo si možno aj odopreli...
Tomáš

Kategórie: Južný Sudán