Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"Moje prvé dojmy a prekvapenia"

Foto

Meno: Veronika Strigáčová
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Baku v Azerbajdžane
Termín: od apríla 2011
Činnosť: voľnočasové aktivity, vedenie krúžkov
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba
(za obsah publikácie je zodpovedný vydavateľ a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek použitie zverejnených informácií)

Srdečne pozdravujeme z Baku! Po dlhom čakaní sa nám podarilo sem prísť a veľmi sa z toho tešíme :) Troška vám opíšem našu cestu a let. Na bratislavskú stanicu nás odprevadili Anka, Koba a Juraj zo SAVIA, tak sme im boli veľmi vďačné, že nám pomohli s ťažkými kuframi. Z Viedne do Istanbulu nám meškalo lietadlo asi hodinu, preto sme v Istanbule doslova utekali na ďalší check-in, aby nám náhodou neodletelo :) Už svietila posledná výzva. Tam sme prvýkrát videli moslimskú ženu celú v čiernom – v búrke a moslimov vracajúcich sa z Mekky. Boli celí oblečení akoby v bielych uterákoch a osuškách a na hlavách mali akoby ,,čiapky“... Pôsobili pokojne a veľmi vyrovnane. Do Baku sme prileteli o 4:15 ich času. Tu je o 3 hodiny viac ako u nás. Na letisku nás čakal brat Peter a privítal nás čírou slovenčinou. Je úžasné počuť slovenský jazyk v Azerbajdžane :)

Ubytovali nás u pani Ľudmily (Ruska žijúca tu), ktorá už roky prichyľuje dobrovoľníčky zo Slovenska. Ale dlho sme sa u nej neohriali, lebo keďže sme tri dobrovoľníčky a ona mala len 2 postele, tak nám prenajali nový krásny byt. Je veľký a priam luxusný na tunajšie pomery. Síce voda tečie len ráno a večer, preto sa nám napĺňa ,,bak“, ktorý počas dňa používame. Kalonku máme na plyn, čiže keď sa sprchujeme, tak len počujeme ako sa zapaľuje plameň a potom sa zhasne, keď uzavrieme vodu kohútikom. Keďže štelovanie teplej vody mi ešte robí problém, tak sa sprchujem poväčšine v studenej alebo vriacej 

Ajka – dobrovoľníčka, ktorá je tu už tretí rok, nás skvelo vovádza do nových situácii. Máme tu komunitu slovenských saleziánov a sestry Matky Terezy, ktoré sú medzinárodné: jedna z Nepálu, druhá z Indie, matka predstavená z Nemecka a dve z Kórei. Saleziáni nás v pondelok zobrali na výlet na horu Bešbarmach (Päť prstov), raz do týždňa máme spoločnú večeru u nich. Ich vtipy – po rusky šutky, pri stole stoja za to. Majú taký náš doťahovací humor  Sú veľmi zlatí. V nedeľu nám boli svätiť byt, tak sme urobili malé pohostenie a bolo to veselé. Tiež majú dvoch kandidátov, ktorí spoznávajú svoje povolanie a jeden je z Gruzínska a druhý z Kene. Tiež správny parťáci.
Moje prvé dojmy a prekvapenia :

Miestni obyvatelia chodia oblečení poväčšine v tmavých farbách – čierna, sivá, hnedá, čiže ja v modrej bunde, fialových nohaviciach v metre budím dojem papagája  Vždy sa obliekajú elegantne, v športovom tu chodia len turisti, čiže my  Oni sú malí, chudí a tmaví.
V metre aj v buse platia pravidlá, že muž uvoľni miesto každej žene, ktorá vojde do metra, je jedno, či je mladá alebo stará. Veľmi dobre to padne, hlavne v preplnenom metre Potom keď niekto stojí a má batoh, tašku, tak sediaci sa sám od seba ponúkne, že mu ju zoberie na kolená. Dôležité pre nás cudzinky je, na nikoho sa neusmievať v metre a ani sa nepozerať na mužov, tí totiž radi nadväzujú kontakty.

Dopravu majú brutálnu. Totiž mnohí nepoznajú pravidlá cestnej premávky, preto majú svoje. Napríklad prednosť má väčšie a drahšie auto v kolóne, chodec na prechode musí dávať prednosť autu. Prechodov je málo, tak chodci sú nútení na vlastné riziko prechádzať cez štvor-prúdovku pomedzi idúce autá, aby sa dostali na druhú stranu. Dorozumievajú sa trúbením. Trúbia na chodca na prechode, aby uhol z cesty. Na auto, ktoré sa pomaly rozbieha, keď stáli na červenú. Na bus, keď zastane a ľudia vystupujú. Proste trúbia stále  Bus sa zastavuje kývnutím ruky na vodiča a platí sa až keď vystupujeme 20 qepik, akoby 20 centov. Vodiči sú dvaja v jednom buse - maršutke, jeden šoféruje a druhý vyberá peniaze.

Majú tu veľa mačiek, skoro na každom kroku a aj v strede starého noblesného námestia  Muži, ktorí nemajú prácu, tak postávajú na uliciach a čakajú, či ich niekto nezamestná aspoň na deň. Ulice sú preplnené stánkami, vyzerajú ako keby ste prechádzali trhom, ktorý nemá koniec. O cene sa musíte jednať, lebo ak nejednáte, tak si nevážite svoje peniaze.
Myslím na vás a modlím sa, aby ste tento týždeň prežili v jednote s Kristom na jeho ceste.

Kategórie: Azerbajdžan