Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"Naša úloha, pre ktorú sme tu, je len ľúbiť – veľmi!"

Foto

Meno: Veronika Strigáčová
misijná dobrovoľníčka
Termín: od apríla 2011
Krajina: Dubendi, Baku, Azerbajdžan
Činnosť: práca s deťmi a mládežou
Financovanie: grantový program Mládež v akcii - Európska dobrovoľnícka služba
(za obsah publikácie je zodpovedný vydavateľ a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek použitie zverejnených informácií)

Tento list je v niečom výnimočný od tých predchádzajúcich. Píšem ho na štvrtý deň počas duchovných cvičení na chate v Dubendi – letovej oblasti neďaleko Baku. Sedím na brehu Kaspického mora, nadchýnam sa krásou azúrovo sfarbených vĺn, ktoré sa poddávajú príjemnému vánku. Rozmýšľam, čo táto krajina potrebuje? Čo chýba obyvateľom Azerbajdžanu, aby boli šťastní a spokojní? A v neposlednom rade... prečo som tu ja? Aká je moja úloha a poslanie? Čo odo mňa Boh chce? Tu a teraz, kde sa nachádzam, kam ma poslal...

Je pre mňa ťažké si tieto otázky zodpovedať! Aj po siedmych mesiacoch strávených v tejto krajine nemôžem povedať, že by som jej rozumela, že by som chápala ľudí, s ktorými sa tu stretávam.

Množstvo protichodných názorov, paradoxov, bezvýchodiskových situácií... a to všetko sa ešte skrýva za Maskou! Tá hovorí, že tu žijú hrdí, vyspelí a pohostinní ľudia... no je to naozaj tak? Naozaj tak ľúbia svoju krajinu, že by ju nevymenili za žiadnu inú? Naozaj si vážia pokrok, vzdelanosť, že ju podporujú všetkými možnými spôsobmi? Naozaj ich ženie láska k blížnemu a sú ochotní dávať tým, ktorí sú v núdzi?....

Mne sa žiaľ ukazuje pravý opak. Nechcem však už písať o negatívach, alebo o tom, čo tu nefunguje... to totiž nie je to podstatné! Na situáciu Azerbajdžanu by sa dalo pozrieť z mnohých uhlov pohľadu: z politického hľadiska, z ekonomického, zo sociálneho, či z náboženského... no celkový získate až keď spektrum týchto farieb a informácií spojíte do jedného slnečného svetla. Nikdy nebudem kompetentná pravdivo niekomu opísať, aký Azerbajdžan je, pretože sa naň dívam len vlastnými očami.

No napíšem vám, čo som zistila o svojom poslaní tu. Cítim, že tu veľmi chýba BOH! Ani nie tak vedomie, že niekto taký existuje, pretože tu žije 90% moslimov, ktorí rovnako veria v jedného Boha. No ich ponímanie Boha je celkom iné! Pre nás je Boh Láskou, ktorá nás stvorila a pozýva k životu v láske a k návratu k Stvoriteľovi! Miluj! – ktoré v sebe skrýva zriekanie sa vlastného egoizmu, ochotu a pripravenosť odpúšťať, vytrvalosť robiť dobro druhému. Tu skutočná Láska chýba. Stretávame tu len „lásku k sebe“, maximálne lásku k najbližším (k rodine). Moslim nevie, čo je to odpustiť a dokonca je to prejav slabosti – niekomu sa ospravedlniť. Majú tu s tým veľký problém a veľmi dlho sa vedia hnevať, keď sa na niekoho urazia.

Pred pár dňami som si do zápisníka napísala túto myšlienku: „ľudia tu sú ako suché špongie, ktoré potrebujú nasiaknuť láskou, musíme ich veľmi ľúbiť, až kým sa ich srdcia nepreplnia a postupne aj oni nepocítia, že chcú dávať. Preto nesmieme byť sklamaní, keď naše úsilie ostáva bez odozvy, vďaky... Naša úloha, pre ktorú sme tu, je len ľúbiť – veľmi. Aby okolie z nás cítilo Božiu lásku, z ktorej aj my čerpáme pre svoj vlastný život!“ A milovať bez podmienok... to je veľmi ťažké, to poznáte aj sami. Dokonale nás ľúbi len Boh. No ak chceme niečo zmeniť, treba vynaložiť úsilie... a treba začať! V prvom rade od seba!

Tak Vás prosíme o modlitby, aby sme svojou troškou, svojou kvapkou napĺňali prázdne „more“ Azerbajdžanu, a Boh doplní svojím požehnaním, čo bude chýbať... veď sme len chudobné hudobné nástroje v Božích rukách! Kiež sme aspoň neužitoční sluhovia.

Veronika Strigáčová

Kategórie: Azerbajdžan