Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"...nie sme turistky, sme dobrovoľníčky"

Foto

"Chiri, chiri?" ("Zima, zima?") pýta sa vysmiaty Peruánec v čiapke s lamami. "Mana," pokrútim hlavou. Zimu v tomto okamihu nevnímame, hoci mráz poriadne zachádza za nechty. Sedíme na korbe kamióna – ušiel nám totiž popoludňajší autobus do Lares. Posádku kamióna tvorí zo dvadsať Peruáncov v pestrofarebných pončách a krojoch a kopa vriec (zopár z nich sa hýbe a vychádza z nich nespokojné kotkodákanie).

Na okraji Calcy zastavujeme – cestujúci sa potisnú bližšie k sebe, lebo do kamióna nakladajú ešte – koňa. Už nesedíme, stojíme. Niektorí na doskách, iní na vreciach, podaktorí na nohách svojich spolucestujúcich. Na dobrej nálade to však nikomu neuberá. Žienky vo veselých farebných krojoch sa usmievajú, pokukávajú po nás a čosi si šepkajú po kečuánsky. Hoci nerozumiem ani slova, domyslím si, o kom sa asi zhovárajú.

“Mana, nie sme turistky, sme dobrovoľníčky z lareskej casity,” nadviažem s nimi rozhovor. Vysvetľujem, že naším poslaním je práca s chudobnými deťmi z komunít. “Seňorita hovorí po kečuánsky?” zaujíma sa iný spolucestujúci. Snažím sa použiť zopár slovíčok, ktoré ma naučili naše lareské deti a atmosféra na korbe sa hneď mení – už v ich očiach nie sme gringas, ktoré sa prišli zohriať do termálnych prameňov. Sú priateľskí, zaujímajú sa o nás a našu prácu.
Stúpame po prašných cestách, postupne ubúdajú cestujúci aj stupne na teplomeri. So Zuzkou na seba vrstvíme všetko oblečenie, čo máme v ruksakoch a snažíme sa nezamrznúť. Na vedľajšom vreci sedí chlapček a trasie sa od zimy. “Chiri, chiri?” pýtam sa tento raz ja. Chlapček súhlasne prikyvuje. Podávam mu svoje rukavice.

Na peruánske vŕšky sa postupne spúšťa tma a nebo je o chvíľu posypané žiariacimi hviezdami. Čoskoro sme na palube už len my so Zuzkou a pán držiaci za uzdu vyplašeného šmýkajúceho sa koňa. Teraz už cestujeme mlčky, každý sa snaží vysporiadať so zimou. Už poriadnu chvíľu si necítim prsty, ale neprekáža mi to, za ten zážitok to stojí. Sledujeme hviezdnu oblohu a hojdanie kamióna nás postupne uspáva. Budíme sa až na okraji Lares, keď kamión zastavuje. Vykladajú koňa, ktorý sa pri zostupovaní po rebríku pošmykne a von tak skôr vypadne ako vystúpi. Vodič nás vzápätí skladá na námestí, ktoré už žije nedeľnými trhmi a pýta si za cestu 7 solov. Neskôr sa dozvedáme, že nás zasa dostali – domácich vyjde cesta na 4 soly… Nuž, biela tvár je biela tvár…

Naše deti nás už vítajú medzi dverami. Po víkendovom oddychu si vyhŕňame rukávy a opäť sa púšťame do práce. Štrajk peruánskych učiteľov trvá už viac ako 50 dni, školské lavice za ten čas poriadne zapadli prachom. My v casite však nezaháľame, pripravujeme pre naše deti kurzy, doučujeme matematiku, angličtinu, prváčikovia potrebujú zdokonaliť písanie a čítanie. Večer sa nájde čas i na dobrý film. "Čo tak kreslené príbehy zo Starého zákona?" Deti súhlasne prikyvujú, tváričky s lícami červenými od zimy žiaria očakávaním.

Našťastie na to všetko nie sme samy - nedávno sa náš dobrovoľnícky tím rozšíril o dve dievčatá zo Španielska, ktoré nám prišli na mesiac pomôcť. Na konci týždňa chystáme pre deti malé prekvapenie - deň plný vedomostných a športových súťaží. Za odmenu všetci dostávajú palacinky plnené slovenským lekvárom a šálku čokolády. Po obede sa objímame a lúčime, deti sa vydávajú do svojich komunít pásť ovečky a lamy. A či sa budúci týždeň školské brány otvoria? To ešte nikto netuší. Všetko záleží od toho, či sa učitelia s vládou konečne dohodnú, alebo nie.

Nedávno sme v Lares zažili i pravú peruánsku svadbu. Vôbec prvú od nášho príchodu! Peruánci si životných partnerov hľadajú pomerne skoro a ženy majú deti v mladom veku. Väčšinou sa však v kostole sobášia až po dlhých rokoch spoločného života - svadbu potom rovno spájajú s krstom svojich detí. Tak akosi vyzeral i obrad, ktorý sme videli. Podľa peruánskeho hesla: "niet sa kam ponáhľať" sa svätá omša začala s dvojhodinovým oneskorením. Nevestu k oltáru neprivádzali, spolu so svojím budúcim manželom sedeli v prvej lavici. Po kázni sa nevesta so ženíchom, ktorému na nohách svietili novučičké športové tenisky, postavili pred oltár, zložili sľub a vzájomne si vymenili prstene. Podľa tradície si navzájom do dlaní nasypali zopár mincí ako symbol budúceho spoločného spolunažívania v jednote. Na konci omše ešte nasledoval krst ich dvoch detí. Pred kostolom už na novomanželov čakal zástup gratulantov... Na druhý deň sa v jednej z neďalekých komunít konali ďalšie dve svadby. Prebiehali veľmi podobne, omša však bola v kečuánčine. Nikoho neprekvapilo, keď nevesta počas obradu kojila svoje dieťa. Museli ho od matky odtrhnúť, aby mohla ženíchovi nasadiť na prst svadobnú obrúčku... A, ako inak, pred oltárom nemohol chýbať túlavý pes. Jednoducho, svadba po peruánsky.

Inú z komunít čoskoro čaká rekonštrukcia kostolíka, ktorá sa môže uskutočniť vďaka finančným príspevkom zo Slovenska. Kostolík je v dezolátnom stave, strecha sa rozpadáva a v období dažďov zateká. Kostolík nemá ani lavice, a tak ľudia počas omše sedia na zemi alebo na kmeňoch stromov. Ľudia z komunity sa veľmi potešili, keď sme im oznámili, že sa na Slovensku podarilo vyzbierať dostatok peniažkov na výmenu strechy. Držte teda palce, aby sa práce stihli dokončiť pred príchodom obdobia dažďov.

Toľko teda novinky z našej misie, spolu so Zuzkou srdečne pozdravujeme na Slovensko a želáme pekný zvyšok horúceho leta. My sa zatiaľ pokúsime nezamrznúť. :-)

Veľa Pánovej milosti prajú
Lenka a Zuzka

Kategórie: Peru