Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

"Pannu Máriu tu majú vo veľkej úcte"

Foto

Meno: Jana BRTÁŇOVÁ
misijná dobrovoľníčka
Miesto: Tonj v Južnom Sudáne
Trvanie: od mája 2011
Činnosť: lekárka

Milí moji:) Keďže som tu ešte len necelé dva týždne, stále je všetko pre mňa nove a nenabehla som ešte na stereotyp, tak sa mi každý deň zdá ako obrovsky zážitok, a mam pocit, že som vám ešte skoro nič nenapísala. Rozhodla som sa, že popíšem slávnosť Panny Márie Pomocnice Kresťanov. Pre saleziánov je to velikánsky sviatok, ešte väčší, ako pre ostatných kresťanov. Vedela som, že v skole budú mat voľno, lebo bude na školskom dvore slávnostná sv. omša a potom procesia zo školy cez „cele mesto“ až do kostola. Bolo mi ľúto, že budem zavretá v nemocnici a neuvidím to, ale večer som sa dozvedela, že zatvorená bude aj „panakim“ a na slávnosť idú aj zdravotníci! V noci bola strašná búrka ( miestni misionári zhodnotili, že nočná búrka bola darček od P. Márie, lebo už je obdobie dažďov, a pršalo dovtedy strašne málo, toto bol konečne prvý poriadny dážď). Ráno pršalo, len tesne pred osmou prestalo, vyzeralo, že bude pod mrakom cely deň. No, penke som africkému slniečku naletela. V polovici omše tak začalo pražiť, že som myslela, že odpadnem, ale hanbila som sa odpadnúť, a tak som to usedela a ustala do konca. A večer som bola červenučká, lebo som sa nenatrela, keď sa ráno tvárilo zamračene. Mam biely pásik od hodiniek na ruke, jeden chlapček sa ma opýtal, či v krajine, odkiaľ som prišla, nie je slnko... Naspäť na slávnosť. Tu v Afrike majú radi dlhé spevy, dlhé tance, dlhé prejavy. Slávnosť mala začať 8.30, neviem, či nebolo 10, keď začali, a trvala cez 2 hodiny a potom ešte procesia.

Pannu Máriu tu majú vo veľkej úcte. Pred 10 rokmi presne na tento sviatok tiež išla procesia cez mesto a mesto začali bombardovať (vtedy ešte bola vojna). Skoro všetci ľudia pokračovali v procesii a modlili sa ďalej, vraj len par ľudí utieklo. Na mesto hodili 14 bômb! Nikoho nezabilo, netrafili ani kostol a niektoré bomby vraj aj zmenili dráhu letu! .. Nečudujem sa, že naozaj chceli ukázať na slávnosti všetko naj, čo majú a vedia, veď majú byt Panne Márii za čo vďační.

Odhliadnuc od veľkosti udalosti, musím povedať, že som sa na slávnosti aj veľmi dobre zabávala. Sedela som pri zbore. Mala som vynikajúcu príležitosť sledovať tváričky hudobníkov a vyludené tóny som mala blízko ucha. Tu vždy majú 2 bubny - malý a veľký, k veľkému si často sadne malý chlapec, kým je nácvik, tak búcha, potom si ho všimne dirigent a pošle ho preč a zavolá väčšieho. Ale na slávnostiach sa ukážu aj ostatní hudobníci (to je zásluha Renátky a Moniky, Kórejčania zásobili misiu veľkým množstvom hudobných nástrojov, Dinkovia sú do hudby žhaví. Renátka aj Monika každý deň po vyučovaní v škole ešte učia hrať deti na husle, klavír, gitaru, flautu. Keby som vedela na niečo hrať, hneď by som mala tiež kopu žiakov. Pred sv. omšou sme najprv nacvičovali spev. Čím hlasnejšie, tým lepšie, piesne sú rytmické, väčšinou v Dinka, alebo svahilčine, spievať sa nehanbia. Gitaristov sa Renátka snažila zosúladiť, aby hrali rovnaké akordy, ale to netrvalo dlho, asi to bol Wilson, čo sa rozhodol len pre jeden akord, a ten už potom používal až do konca, Albino sa cely čas tváril nadšene a radostne, a hlavne profesionálne, ale rytmus mal vlastný.

Po slávení omše prišla na rad procesia. Celá škola sa mala zoradiť- podľa tried a farieb uniforiem. Prípravka je žltá s červeným lemom, ostatne farby sa mi zatiaľ motajú, totiž, bežne sú na základnej skole aj 20 roční piataci, lebo vo vojne študovať nemohli, tak sa ešte neorientujem, čo je farba strednej školy a čo základnej. Myslím, že žiakov je viac ako 500, tak kým sme sa zoradili, tiež to trvalo. Sochu Panny Márie naložili na pick-up. Obdivovala som chlapca, ktorý ju cely čas na tom prudkom slnku držal, aby bola počas jazdy bezpečná a dôstojná. Za nim stal kňaz a ešte v aute sedeli malé dievčatka vo svetlých šatôčkách, ako družičky. Pick-up bol slávnostne vyzdobený, čo v afrických pomeroch znamená pestrofarebný a veľmi ovešaný. Takto zoradení a zosúladení sme prešli mestom. Ulice lemovali obyvatelia, čo povychádzali z chatrčiek. Kývali, alebo len tak stali a dívali sa, niektoré deti pobehovali popri dave. Pridali sa k nám aj žiaci z druhej školy. Keď sme prišli ku kostolu, tak začala hrať žiačka kapela - dychovka.....

Jana

Kategórie: Južný Sudán