Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Pozdrav a správy z Baku

Foto

Srdečne pozdravujem Slovensko

Xristos voskrese!

Tieto 2 mesiace preleteli a ja mám stále dojem, že len začínam. Asi je to trochu spôsobené aj tým, že, žiaľ, už som raz musela kvôli vízam vycestovať do Tbilisi, kde som nanovo kupovala turistické víza. Ale vďaka Bohu, na úrade migrácie už prijali všetky dokumenty, ktoré sme postupne zbierali 1,5 mesiaca, a sľúbili mi dať ročné víza.
Tá cesta do Tbilisi bola pre mňa veľmi dobrou lekciou dôvery Bohu. Veľmi som nechcela ísť, ale nakoniec to bol nádherný týždeň, ktorý som nakoniec aj pri svojej náročnosti mohla nazvať dokonca aj pracovnou cestou.

Zoznámili sme sa s o. Jerzym Pilusom, ktorý zakladal misiu v Baku. Jeho pomocou som sa presvedčila, ze Boh si naozaj môže použiť každé drevo - v sobotu o 22.00 mi o. Jerzy volal, že: "Alena, všetci moji tlmočníci mi vypadli, zajtra mám viesť anglickú omšu - potrebujem niekoho na preklad z ruského do anglického." Ja som bola rozospatá (výnimočne som si ľahla spať už o 21.30), a tak som len vykoktala, že moja angličtina nie je práve najlepšia, čo o. Jerzyho vôbec neodradilo a sľúbil mi, že bude používať len jednoduché vety. Ešte stále v polospánku som teda odpovedala: Xorosho - ya budu tam. Ako náhle som položila telefón, došlo mi, čo som sľúbila. Katka sa práve vrátila z kaplnky, tak som ju poprosila o jej zošit angličtiny, ale preto, že som bola príliš unavená, znovu som nad tým zaspala. Po zlých snoch (o nastávajúcej udalosti samozrejme) som sa predsa len zobudila a znovu dala na opakovanie slovies a skladby vety a ďakovala som Bohu, že som si na začiatku týždňa prečítala evanjelium na nedeľu po anglicky. Ale ooooo-pa - nečítalo sa evanjelium o vyháňaní z chrámu, ale o samaritánke. A bola som mimo - nemala som žiadnu šancu, prečítať si ho ešte pred omšou :) Po úvodnom speve som konečne priznala, že všetky moje pokusy pripraviť sa sú márne a začala som sa modliť. Na začiatku kázne mi o. Jerzy nenápadne ukázal, ako mám držať mikrofón, aby nebolo počuť, ako sa chvejem, a začal kázať. V niektorých momentoch som musela zavrieť oči, a vtedy som úplne cítila, že nepočúvam a nehovorím ja, ale Duch vo mne. Keď som sa potom začala cítiť istá a otvorila som oči, a sústredila sa viac na ľudí pred sebou - začala som koktať až mi niekedy vypadli základné slovíčka (napr. som si nemohla spomenúť, ako sa povie kríž, a tak som naň ukázala - jasne, že sa všetci veriaci dobre pobavili).
Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť, ale skvelá. Ten pocit odovzdania sa úplne oslobodzoval. Našťastie sme už na ten deň nemali naplánované žiadne prezentácie - navštívili sme sv. Ninu a zistili sme, že to bola vlastne akýmsi spôsobom tiež misijná dobrovoľníčka, a tak komunita dobrovoľníčok v Baku má už aj patrónku :). Hlavne sa nám zapáčila jej akčnosť a sebaobeta - nemala poruke kríž, tak zviazala dve vetvy viniča svojimi vlasmi. Pre ženy Kaukazu muselo byť toto veľmi silné svedectvo ;).
Za celý týždeň sme okrem návštev azer. veľvyslanectva stihli 4 prezentácie o dobrovoľníctve a o našich tréningoch - čo je lepšia bilancia, ako keď som jazdila po Slovensku :). Nadviazali sme kopec kontaktov, a tak to bol celkom fajn začiatok pre mňa nového roku koordinácie tréningov.
Potom sme mali rozlúčkový týždeň s dievčencami, počas ktorého sme stihli jeden tréning - prvýkrát bol v Azerbajdžane prevedený duchovný Jumpstart.
No a dievčence ešte nestihli ani odcestovať, už nám pricestovala návšteva - dve praktikantky z Moravy. Šli na prax do Gruzínska, a po vyše mesiaci si povedali, že pozrú aj Caritas Azerbaijana. Po tom, ako si nijako nemohli nájsť uplatnenie v Gruzínsku, sa tu na každú prácu vrhajú ako divé :) Tak sa z toho vytešujem, lebo mi dávajú do poriadku projektíky, ktoré nestíham, hoci sa mi aj zdajú veľmi potrebné. Napríklad máme tu projekt niečo na spôsob Vita Victis, že si deti na hodinách dobrými známkami zarábajú peniažky (máme vlastnú menu - ruble centra Maryam), ktoré môžu použiť na zaplatenie kurzov, a čo im zostane na talóny na jedlo, či si nechať preplatiť cestu na kurzy :). Museli sme zdvihnúť cenu kurzov, takže niektorým rodinám to veľmi pomáha. Ale je to tak široký projekt, že by to chcelo človeka, ktorý sa venuje len jemu - udržiavať kontakt s deťmi a ich rodičmi, sledovať ich výsledky v učení, radiť im, na čo sa zamerať, hľadať sponzorov, udržiavať administratívu, … A keďže nemám o sociálnej práci ani najmenšieho poňatia, tak sa vytešujem, ze prišli 2 odborníčky, ktoré sa pre tento projekt zapálili tak ako ja, a možno aj viac.:) A to je len časť z toho, v čom pomáhajú :). Taktiež učia angličtinu a flautu.
Ale už o týždeň je náš velikánsky byt prázdny a bojím sa toho, že to nebude tak radostná udalosť, akou sa stal prázdny hrob. Takže už netrpezlivo čakám dievčatá, čo majú prísť Moniku, Katku a Anežku. Čaká ich tu práce vyše hlavy :) - hlavne veľa sŕdc hladných po láske.

V modlitbe
+

Alena Vojenčiaková (saleziánska misijná dobrovoľníčka)

Kategórie: Azerbajdžan