Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Model.php on line 10
Saleziánske Misie

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Predveľkonočné pozdravy z Peru

Foto

Katka a Lenka, saleziánske misijné dobrovoľníčky
dedinka Lares, Peru
apríl 2012

"Opäť sa hlásim z Peru... Minulý týždeň som začala učiť na miestnej škole angličtinu, a to piatakov a šiestakov. Zažiť miestnu školu stojí za to. Nemajú tu vlastnú kuchárku, a tak do školy každý deň prichádzajú rodičia niektorého žiaka, aby navarili pre celú školu. Zvonenie na hodiny tiež nepoznajú, hodina sa začína alebo končí vtedy, keď učiteľ zapíska na píšťalke. A keďže sa Peruánci riadia zásadou: niet sa kam ponáhľať, veď aj zajtra je deň, často sa hodiny poposúvajú a posledný vyučovací blok netrvá 90 minút, ako by mal, ale iba nejakých 40... Nový týždeň sa začína vždy rovnakým rituálom: na školskom dvore sa nastúpia všetky deti, spievajú hymnu a riaditeľ popri tom vztyčuje peruánsku vlajku. Deti sa novej učiteľke, gringite, potešili. Keď prichádzam, vítajú ma s úsmevom od ucha k uchu a keď ma popoludní stretnú mimo školy, kričia cez celé námestie: "Gooood aaaaaaftrnuuuuuun, teacher!" Po Veľkej noci by som chcela začať s výpomocou aj v miestnej škôlke, kde majú tiež nedostatok personálu.

Apropo, ako je to vlastne s Veľkou nocou v Peru? Keď sme miestnym rozprávali o našich šibačkových a oblievačkových tradíciách a o tom, ako si pred Veľkou nocou vyzdobujeme domácnosti kraslicami, kuriatkami, zajačikmi a zlatým dažďom, len nechápavo krútili hlavami. "Aké vyzdobovanie? Aká dekorácia? V období pôstu a očakávania Kristovho ukrižovania treba byť predsa smutný a nie veselý. Tu v Peru domy veru na Veľkú noc nezdobíme..." Ani veľkonočný pondelok sa neslávi tak ako u nás, deti v tento deň dokonca idú normálne do školy.

A ešte musím spomenúť jeden autentický zážitok. Deti z komunity Maucau nás pozvali na víkendovú návštevu. Katka nanešťastie práve mierne ochorela a nemohla sa zúčastniť, tak som návštevu napokon absolvovala sama. Maucau je najkrajšia, ale zároveň najchladnejšia komunita v okolí - nachádza sa vo výške nad 4000 metrov na úpätí vysokého kopca, takmer vždy posypaného snehom a zahaleného v hmle. Deti sa návšteve veľmi potešili, malý Roger mi vybehol oproti, jeho sestra práve pásla na kopcoch stádo 60 lám. Spoznala som rodičov i dedka našich detí a bolo nezabudnuteľné vidieť, ako sa žije v takej bežnej domácnosti. Rodinka si postavila zopár miniatúrnych kamenných domčekov, každý z nich slúži na iný účel: jeden ako kuchyňa, druhý ako spálňa, v treťom chovajú morské prasiatka (ktoré potom jedia...) a v ďalšom sušia lamí trus, ktorý využívajú na kúrenie v piecke, aby si mohli navariť. Keďže nemajú elektrinu, večer si svietia jedinou slabou lampičkou, ktorú zavesia na strop kuchyne, aby aspoň ako-tak osvetlila interiér. Večerajú ponorení do polotmy - zvyčajne zemiakovú polievku, lebo nič iné ako zemiaky sa v miestnych drsných podmienkach neurodí... Spať sa chodí zavčasu (veď čo už sa aj dá robiť za tmy...). Deti boli zlaté, ja som spala v jednej posteli s malým Rogerom, jeho sestra v druhej posteli so svojim dedkom. Deti mi dokonca dali na noc svojich plyšákov, aby sa mi vraj lepšie spalo. Pravdupovediac, veľa som toho nenaspala. Celú noc mi bola taká strašná zima, že som vlastne nezažmúrila oka. Ale stálo to za to. Ráno sme vstávali zavčasu a po raňajkách sme spoločne s piatimi deťmi vyrazili do Lares, ako inak, peši. Cesta nám trvala nejakých päť hodín, aj sme trošku zmokli, ale bolo nám fajn.

Toľko teda najnovšie udalosti a správy z Peru, Katka čoskoro odchádza, tak pomaly vládne nostalgická atmosféra, blíži sa lúčenie po polroku spoločnej misie... Obidve pozdravujeme na Slovensko a želáme všetkým požehnané veľkonočné sviatky a veľa Pánovej milosti.

S pozdravom
Lenka a Katka"

Kategórie: Peru