Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26
Afrika - História misií

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Afrika - História misií

Angola »  Alžírsko »  Beninský štát »  Burkina Faso »  Burundi »  Čad »  Egypt »  Etiópia-Eritrea »  Gabon »  Ghana »  Guinea »  Juhoafrická republika »  Kamerun »  Kapverdské ostrovy »  Katanga »  Keňa »  Kongo »  Lesotho »  Libéria »  Madagaskar »  Malawi »  Mali »  Maroko »  Maurítius »  Mozambik »  Namíbia »  Nigéria »  Pobrežie slonoviny »  Rovníková Guinea »  Ruanda »  Senegal »  Sierra Leone »  Stredoafrická republika »  Sudán »  Svazijsko »  Uganda »  Tanzánia »  Togo »  Tunisko »  Zambia »  Zimbabwe

Alžírsko

V čase, keď don Michal Rua bol hlavným predstaveným, odišli do Afriky prví saleziáni a dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich príchod uľahčila prítomnosť európskych kolónií, ktoré hľadali dať svojim deťom kresťanskú výchovu a formáciu.

Prvá africká krajina, ktorá prijala saleziánov je Alžírsko; bolo to 24. augusta 1891. Saleziánov viedol don Charles Bellamy; vylodili sa v Orane. Nasledujúceho roku prišli do mesta Echmull. Na začiatku otvorili sviatočné oratóriá a potom začali systematickejšiu prácu v školách. Veľkodušná misionárska aktivita saleziánov pochádzajúcich z Francúzska, ktorého Alžírsko bolo kolóniou, zachytila mladých Alžírčanov a títo sa hneď ocitli v súlade s výchovným štýlom dona Bosca.

Avšak politické a náboženské udalosti tejto krajiny nedovolili, aby sa pokračovalo v pastoračnej práci, ktorá dávala toľko nádeje.

V roku 1976 saleziáni zakončili svoju prítomnosť v Alžírsku.

Tunisko

V roku 1894 saleziánski misionári, pochádzajúci z Francúzska, prišli do Tuniska, aby tam prevzali roľnícky sirotinec v mestečku Marsa, pri Tunise. V tom istom roku zverili saleziánom farnosť v Macube. Iné dva domy otvorili v Tunise v rokoch 1896 a 1897. Adresáti boli vždy siroty a chudobní chlapci. Keď na začiatku dvadsiateho storočia vláda vo Francúzsku zrušila rehoľné spoločnosti, saleziánska výchovná činnosť sa v Tunisku aj v Alžírsku náhle prerušila. Neskôr sa obnovila so striedavým osudom do roku 1964 v Tunisku a do roku 1976 v Alžírsku.

Od roku 1988 sa pričinením írskej provincie obnovila činnosť v Tunisku v Manoube. Je to škola. Malé semienko, ktoré oživuje nádej do budúcnosti v prospech tuniskej mládeže.

Egypt

V roku 1896 sa uskutočnila prvá prítomnosť saleziánov v tejto krajine a to v Egyptskej Alexandrii. V tomto meste žilo okolo 30.000 Talianov. Prví adresáti, popri mladých Egypťanoch, boli aj synovia týchto Talianov. Saleziánska formačná ponuka sa začala prostredníctvom odborného učilišťa. Potom sa otvorila v Káhire druhá veľká škola. Pastoračná činnosť synov dona Bosca v Egypte pokračuje aj dnes prostredníctvom spolubratov z Južnej talianskej provincie.

Maroko

Po počiatočnej skúsenosti, ktorá sa začala v roku 1929 v meste Casablance, sa v roku 1950 znovu obnovila prítomnosť saleziánov v tejto krajine. Saleziáni, ktorých podporovala francúzska provincia, majú na starosti pastoračnú výchovnú činnosť, ktorá je naozaj významná pre mládež a ľud v Maroku. Napriek pochopiteľným ťažkostiam, farská činnosť s úžitkom pokračuje spolu so základnou školou a s odborným učilišťom.

Kapverdské ostrovy

Na malých atlantických ostrovoch saleziáni otvorili školu v roku 1955 a tak konkretizovali svoju prítomnosť, ktorú začali v roku 1947. Popri nej sa rozvinuli rozličné iné aktivity mládežníckej animácie. Dielo patrí do portugalskej saleziánskej provincie.

Stredná Afrika

Sú v nej zahrnuté tieto krajiny: Katanga, Ruanda a Burundi. Prvá saleziánska prítomnosť siaha do roku 1911 v Katange, na juhu Konga.

Saleziáni, pochádzajúci z Belgicka, ktorých viedol don Giuseppe Sak, otvorili odborné učilište, v Elisabethville, premenovanom neskôr na Lubumbashi. Nové strediská potom vznikli v Kiniame a v La Kafubu. Pod zručným vedením dona Saka misionárska aktivita dostala veľký impulz. Toto vyzdvihla aj Cirkev, keď v roku 1925 misiu povýšila na apoštolskú prefektúru, v roku 1935 na apoštolský vikariát a dvadsať rokov potom bola erigovaná ako diecéza Sakánie.

Okrem mons. Saka pracovali tu mons. Renát Van Heusden, don Alfonz Schillinger,a Belgičan Arnold Smelts. Cennú prácu vykonal „všestranný“ koadjútor pán Renát Lambert.

Z Katangy sa misionárska činnosť rozšírila do Ruandy a do Burundi. Otvorilo sa odborné učilište v Kigali (v Ruande) a v Ngozi (v Burundi). V roku 1960 vznikol noviciát v Kasenbule: bol to znak, že dielo sa konsolidovalo domorodými povolaniami. Medzikmeňová vojna na začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola bolestnou etapou v dejinách celej Cirkvi strednej Afriky. Bolo tam mnoho mučeníkov. Aj salezián don Jacques Ntamitalizo takto náhle skončil svoj život 10. júla 1995 v Bujumbure v Burundi.

Dnes zo saleziánskej prítomnosti v strednej Afrike vznikla samostatná rehoľná provincia. V Lumumbashi, v Kinshase, v Gome a v tridsiatich ďalších dielach synovia dona Bosca vyvíjajú úžasnú aktivitu v prospech ľudského povznesenia a evanjelizácie. Na animovaní týchto nádherných skutočností sa zúčastňuje vyše 260 saleziánov, z veľkej časti Afričanov, i keď musia čeliť značným ťažkostiam či už ekonomickým, alebo politickým a sociálnym.

Ich odpoveď prechádza predovšetkým oratóriom a profesionálnou formáciou – v pokračujúcej náväznosti na dona Bosca.

Tropická rovníková Afrika

Zahrňuje Kongo, Gabon, Rovníkovú Guineu, Stredoafrickú republiku, Čad a Kamerun.

V roku 1959 niektorí saleziáni pochádzajúci z Francúzska prevzali zodpovednosť za odborné učilište v Pointe-Noire, v Kongu-Brazzaville. V roku 1964 prišli do Gabonu: tam im zverili seminár a farnosť v Sindare. „Projektom Afrika“ od roku 1978 celá táto oblasť Afriky dostala nový impulz. Otvorili sa nové saleziánske diela v Kongu a v Gabone. V roku 1972 sa začala saleziánska činnosť v Bate, v Rovníkovej Guinei, v roku 1983 v Ebolowe, v Kamerune, saleziánmi talianskej ligursko-toskánskej provincie. V roku 1994 v Stredoafrickej republike, v Bangui. V roku 1995 v Čade, v meste Sarh spolubratmi talianskej veronskej provincie.

Dnes saleziánska misionárska aktivita v týchto krajinách, kde sa stretávajú chudoba s chuťou do lepšieho života, vytvára vizitatóriu so sídlom v Yaoundé, v Kamerune. Zahŕňa 17 saleziánskych diel, vo väčšine sú to oratória, farnosti a odborné učilištia. Všetko toto animuje stovka saleziánov.

Západná frankofónna Afrika

Patrí do nej Burkina Faso, Beninský štát, Pobrežie Slonoviny, Guinea, Mali, Senegal, a Togo. Saleziánska misionárska činnosť, podnietená vzletom hesla „Projekt Afrika“, zasiahne tieto krajiny takmer súčasne, počnúc od roku 1980. Teraz sú to španielske saleziánske provincie, čo si ich vezmú na starosť v ich počiatočnom rozbehu. V roku 2002 už 22 saleziánskych diel týchto krajín vytvárajú vizitatóriu so sídlom v Abidžane, na Pobreží Slonoviny. Pracuje tam vyše 110 saleziánov.

Už niekoľko rokov noviciát v Lomé, v Togu, uvádza do saleziánskeho života afrických mladíkov očarovaných projektom dona Bosca. Vyše dvadsať sa už takto stali členmi saleziánskej kongregácie. Pokračujú v misionárskej činnosti, ktorá zachycuje mládež a ľudí prostredníctvom farskej, oratoriánskej a profesionálnej činnosti.

Západná anglofónna Afrika

Sem patrí Nigéria, Ghana, a Libéria. Príchod saleziánov tiež podnietil „Projekt Afrika“. Od roku 1982 sú v Nigérii a to v Akure a v Onde saleziáni z Piemontu; z talianskej adriatickej provincie sú saleziáni v meste Onitsha. Svojou misionárskou prácou sú činní vo farnosti a vo formácii mladých prostredníctvom oratória a odborného učilišťa. V Ghane je prítomná aj nemecká saleziánska provincia a to misionárskou činnosťou v mestách Sunyani a Ashaiman. Spolubratia saleziáni z Veľkej Británie animujú povznesenie ľudstva a evanjelizáciu v Libérii od roku 1979 a to v Monrovii; a krátko potom v Tappite. Popri farských činnostiach starajú sa o strediská prijímania ľudí a sociálneho povznesenia predovšetkým mladých,čo majú ťažkosti; venujú sa tiež pastoračnej službe po dedinách.

Tieto diela sú spojené v delegácii; pracuje tam okolo 40 saleziánov, ktorí napriek tomu, že pochádzajú z rozličných kultúr a národností, navzájom sa obdivuhodne pastoračne integrujú. Sú spojení duchom dona Bosca a tou istou výchovnou horlivosťou; a takto tam spolupracujú saleziáni z Talianska, Nemecka, Veľkej Británie, Indie, Chorvátska s novými miestnymi duchovnými povolaniami Nigérie, Ghany a Libérie.

Sierra Leone

Saleziánska americká provincia San Francisca zaisťuje misionársku prítomnosť v tejto krajine od roku 1986, a sa stará o plný rozvoj afrického projektu. V Lungi sa začalo zaujímavé pastoračné dielo: povznesenie ľudí a evanjelizácia prostredníctvom farskej a školskej aktivity. Je to výchovný a bezpečný vzťažný bod pre mládež v Sierra Leone.

Východná Afrika

Slony Do nej patrí Keňa, Sudán a Uganda. „Projekt Afrika“ dal impulz, aby saleziáni začali svoje diela aj v týchto krajinách, ktorých biskupi naliehavo o to žiadali. Tejto žiadosti vyhoveli saleziáni z talianskeho Piemontu, z Indie a z Poľska. V roku 1980 začínajú svoju aktivitu v v mestách Dodoma a Iringa v Tanzánii a v Siakagu v Kene. V roku 1985 začína činnosť v Sudáne v meste Wau. Zvlášť tie najchudobnejšie kraje žiadajú prítomnosť synov dona Bosca.

Strediská prijímania ľudí, a odborné učilištia sú saleziánskou odpoveďou, ktorá značným spôsobom prispieva na zlepšovanie podmienok, v ktorých žijú mladí týchto krajín. Dramatická situácia Sudánu posledných rokov pobáda saleziánov, aby boli prítomní v utečeneckých táboroch v Chartume, V Kakume a v El Obeid. V roku 1989 začínajú saleziáni svoje dielo v meste Bombo v Ugande. Farské činnosti, oratórium a charitatívne centrá sú aktivity , ktoré tam vyvíjajú saleziánski misionári. V roku 2002 je v týchto krajinách Afriky už 28 saleziánskych diel, ktoré vytvárajú provinciu so sídlom v Nairobi. Túto mimoriadnu prítomnosť animuje okolo 160 saleziánov, medzi ktorými rastie počet miestnych afrických povolaní, ktoré sa formujú v študijných strediskách v Moshi v Tanzánii a v Nairobi v Kene.

Etiópia-Eritrea

Saleziáni zašali byť prítomní v etiópskej krajine od roku 1976 v Makallé, v kraji Tigray. Tento raz sa podobrali na činnosť v týchto krajinách saleziáni z provincie Blízkeho východu. Prostredníctvom „projektu Afrika“ sa zaraďuje aj talianska lombardsko-emiliánska provincia, ktorá uvedie do života celý rad aktivít v mestách Dilla a Zway.V roku 1995saleziáni začínajú svoje dielo aj v Eritrei, ktoré charakterizuje technická škola, oratórium, sociálne aktivity.

V roku 2002 je v tejto časti Afriky už tucet saleziánskych diel. Sú zoskupené do vizitatórie so sídlom v hlavnom meste Addis Abeba. Pracuje tam vyše 90 saleziánov. V týchto krajoch, ktoré od rokov trápia politická a sociálna nestálosť a ťažké problémy chudoby, saleziáni vytvorili strediská, do ktorých prijímajú ľudí a im pomáhajú, odborné učilištia a oratóriá.

Stredo-južná Afrika

Patrí tam Zambia, Malawi, Zimbabwe, Namíbia. Sú to predovšetkým poľskí saleziáni, ktorí, súc pobádaní „Projektom Afrika“, začali saleziánsku misionársku prítomnosť v týchto krajinách. Táto sa začala v roku 1983 stále sa rozvíjajúcou pastoračnou aktivitou v Chingole v Zambii. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa rozšírila do iných krajín: Malawi, Zimbabwe, a Namíbia. Tak ako to vidíme na celom africkom svetadieli, aj tuná sú saleziánske remeselnícke a technické školy, farnosti s misijnými strediskami, mládežnícke strediská, ktoré sa usilujú uskutočňovať saleziánsky výchovný a misionársky program.

V roku 2002 je tu 11 saleziánskych diel, ktoré vytvárajú vizitatóriu so sídlom v Lusake v Zambii, a v ktorých pracuje okolo 60 saleziánov.

Madagaskar a ostrovy Maurítius

Saleziáni sú prítomní na tomto ostrove Indického oceánu od roku 1981.Talianske saleziánske provincie (benátska, rímska, sardínska, južná a sicílska) odpovedali na apel „Projektu Afrika“ pre Madagaskar. Za dvanásť rokov tu povstal tucet saleziánskych diel s mnohými iniciatívami v prospech pozdvihnutia ľudskej úrovne, výchovy a evanjelizácie. Tieto diela sa navzájom spájajú aj prostredníctvom strediska sociálnej komunikácie a rádia Don Bosco, ktoré dávajú veľký impulz misionárskej práci, katechizácii a náboženskej informácii. Od roku 2000 saleziánska pastorácia je prítomná aj na ostrove Maurítius tým, že pedagogicky sprevádza diecézne technické školy.

Vytvorila sa vizitatória so sídlom v meste Ivato. Na Madagaskare pracuje okolo 90 saleziánov; niektorí z nich sú Madagaskarčania.

Južná Afrika

Obsahuje Juhoafrickú republiku, Lesotho a Svazijsko. Saleziáni, ktorí tam prišli z Anglicka v roku 1896, sa usadili v Kapskom Meste. Otvorili tam odborné učilište. Po ťažkých začiatkoch sa toto stalo jednou z najlepších škôl v krajine. Neskôr otvorili ďalšie výchovné strediská pre Európanov v mestách Lansdowne, Daleside, a Johannesburg, Medzitým začínajú výchovnú a pastoračnú činnosť pre Afričanov školou vo svazijskom Bremerdorpe. Potom saleziánska činnosť sa rozšíri do miest Manzini (1953) a Malkerns (1982). V roku 1980 sa saleziánske dielo začína aj v Lesothe v Maputsoe. Tu popri škole otvorili aj noviciát.

Dnes, keď sa už napätie z apartheidu značne zmenšilo, saleziánska prítomnosť v južnej Afrike vytvorila vizitatóriu so sídlom v Johannesburgu a sa skladá z desiatky diel, ktoré animuje sedemdesiat spolubratov.

Strediská, ktoré prijímajú a sa starajú zvlášť o chlapcov z ulice a dielne odborných učilíšť sú popredné výchovné miesta práce synov dona Bosca v tejto krajine.

Mozambik

V tejto krajine sa v roku 1907 usadili saleziáni z Portugalska. Zavolali ich, aby riadili odborné učilište v meste Ilha a neskôr hospodársku školu v Lunge. V roku 1952 otvorili misionársku rezidenciu v Namaache, kde sa dnes nachádza aj noviciát. Odborné učilištia, výpomocné strediská predstavujú len niektoré pastoračné iniciatívy synov dona Bosca v tejto krajine, ktorá prežila rozličné napätia a prešla veľkými ťažkosťami a chudobou. V roku 2002 je Mozambiku 7 saleziánskych diel, v ktorých pracuje 60 saleziánov. Vytvárajú delegáciu, ktorá je napojená na portugalskú provinciu.

Angola

Programová činnosť „Projekt Afrika“ pobáda saleziánov aktivovať svoju misionársku prítomnosť aj v tejto krajine. Teraz sú to spolubratia saleziáni z Brazílie a Portugalska, ktorí tu od roku 1981 začínajú svoju výchovnú a pastoračnú činnosť. Situácia veľkej chudoby, vnútorné boje sťažovali už i tak ťažkú misionársku prácu celej Cirkvi v Angole. Nechýbali ani rozličné spôsoby prenasledovania. Keď sa 4. januára1991 don Marco Fonseca (pôvodom z Kostariky) vracal na svoju misiu potom, keď zaviezol svojho mladíka do noviciátu, dávka z guľometu ho zabila spolu s mladým oratoriánom, ktorý s ním cestoval. Z tejto krvi sa znovu rodí saleziánska nádej v Angole.

V roku 2002 desiatka tamojších saleziánskych diel vytvára vizitatóriu, so sídlom v Luande, ktorú animuje viac ako 50 spolubratov saleziánov.