Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26
Ázia - História misií

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Ázia - História misií

Azerbajdžan »  Čína »  Egypt »  Filipíny »  India »  Irak »  Irán »  Izrael »  Japonsko »  Jemen »  Kambodža »  Kórea »  Kuvajt »  Mongolsko »  Myanmar - Barma »  Nepal »  Pakistan »  Palestína »  Sri Lanka »  Sýria »  Thajsko »  Turecko »  Vietnam »  Východný Timor

India

India Prvých saleziánov poslal do Indie don Rua na žiadosť biskupa Meliaporu. Misionársku skupinu viedol don Giorgio Tomatis. 5. januára 1906 sa vylodili v Bombaji a 14. v Tanjore. Tu prevzali na seba vedenie farskej školy a založili priemyselnú školu, ktorú uznala anglická vláda.

V roku 1922 na výslovnú žiadosť Kongregácie pre šírenie viery saleziáni začali so svojou činosťou v novej indickej krajine, v Assame.

Mons. Mathias Malú skupinu misionárov viedol don Louis Mathias. Ich apoštolát sa začal v Shillongu v kmeni Khasi. Don Mathias, keď sa v roku 1923 stal apoštolským prefektom, rozmnožil misijné stanice na celom území.

V roku 1928 Svätá Stolica zverila saleziánom diecézu Krishnagaru a arcidiecézu Madrasu. Don Emanuel Bars bol vyvolený za biskupa Krishnagaru a don Eugène Méderlet (Francúz) Madrasu. V tridsiatich rokoch vzrastal výchovný a evanjelizačný impulz medzi kmeňmi Garo, Khaso, Naga, Megir, a na rovine medzi kmeňom Adibasi.

Medzitým prichádzal z Talianska, zvlášť zo saleziánskeho misionárskeho inštitútu „Kardinál Cagliero“ , z Ivrey, mladý personál, plný nadšenia a apoštolskej horlivosti, aby napomáhal a animoval misionárske stanice.

V roku 1934 mons. Mathias bol zvolený za biskupa do Shillongu a nasledujúceho roku za arcibiskupa do Madrasu. Mons. Stefano Ferrando, zvolený za biskupa do Krishnagaru, bol premiestnený do Shillongu.

V roku 1951 pre vzrast katolíkov sa diecéza Dibrugharu rozdelila na dve; na čelo novej diecézy bol postavený salezián mons. Oreste Marengo.

Aj diecéza Madrasu podľahla zmenám: oddelili Vellore a mons Paolo Mariaselvam, salezián, bol inštalovaný ako prvý biskup indického pôvodu. Bola to už piata diecéza zverená synom dona Bosca..

Od roku 2002 všetky tieto diecézy boli naďalej zverené saleziánskym biskupom, ktorí však všetci pochádzali z Indie.

Misijný autobus sestier FMA v Indii Popri týchto biskupoch pracovali početní misionári s hlbokou oddanosťou a veľkou schopnosťou. Vzbudzujú nadšenie a úctu don Orfeo Mantovani a, don Francesco Schlooz (apoštoli medzi malomocnými v Madrase), don Vincenzo Scuderi, don Luigi Ravalico, don Antonio Alessi, don Costantino Vendrame, don Francesco Convertini (o ňom sa začal proces blahorečenia), don Leone Piasecki, don Archimede Pianazzi, don Mariano Uguet, don Jesus Gimenez, Španiel), staviteľ kostolov koadj. Santi Mantarro a toľko iných.

India v druhej polovici dvadsiateho storočia dosiahla mimoriadny rozvoj. Dnes (v roku 2002) je v Indii 9 saleziánskych provincií, so sídlom v týchto mestách: Bombaj, Calcutta, Dimapur, Guwahati, Hyderabad, Bangalore, Madras, New Delhi, Tiruchy.

Pracuje tam vyše 2.200 indických saleziánov. Mnohí pracujú ako misionári v rozličných častiach sveta. Je to mimoriadny príklad misionárskej expanzie.

Sri Lanka

Saleziánska misionárska činnosť sa začala v roku 1956 v meste Negombo a sa pozdĺž rokov rozvíjala, takže v roku 2002 saleziáni boli prítomní na desiatich miestach. Aktivita v prospech povznesenie ľudí a evanjelizácie, predovšetkým prostredníctvom oratória a profesionálnej formácie; to sú niektoré význačné návrhy, ktoré predkladá a uskutočňuje vyše 6o prítomných saleziánov. Misia v Sri Lanke vytvára delegáciu, ktorá sa viaže na indickú provinciu v Madrase.

Pakistan

Pakistan Prítomnosť saleziánov sa začala v deväťdesiatych rokoch dvoma technickými školami pre mladých Pakistancov v Lahore a v Quette. Napätia posledných rokov robia formačnú prácu náročnou. Saleziánska trpezlivosť a húževnatosť mladých vzbudzujú dôveru a pobádajú, aby sa pokračovalo vo výchovnej činnosti, ktorá je skutočne súrna v týchto oblastiach tejto veľkej krajiny.

Kambodža

Saleziánske dielo sa začalo v Phnom Penh v roku 1991. Remeselnícka a technicka škola sa stále viac presadzovala; to bola saleziánska odpoveď mladému obyvateľstvu dezorientovanému rokmi utrpenia, bojov a hrozných ťažkostí. V roku 1999 sa začalo druhé saleziánske dielo, rovnako dôležité v Sihanoukville. Skupinka saleziánov, ktorá ho uskutočňuje, pracuje uprostred náročných okolností s veľkým nadšením, stretáva sa so značným ocenením. „Zázraky na spôsob dona Bosca“ pokračujú a upevňujú nádej.

Thajsko

Saleziáni tam prišli v roku 1927. Viedol ich don Pietro Ricaldone, vtedajší generálny prefekt saleziánskej kongregácie. Dva roky potom don Gaetano Pasotti sa stal predstaveným misie v Rajaburi.

V roku 1934 Svätá Stolica povýšila misiu na apoštolskú prefektúru. Bol ňou poverený mons. Gaetano Pasotti. Keď bol preložený do Bang-Nok-Khuek, tento horlivý misionár založil kongregáciu s menom „Sestry služobnice Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ na pomoc v evanjelizovaní. V roku 1937 bola vytvorená thajská saleziánska provincia a don Casetta sa stal provinciálom.V roku 1941 mons. Pasotti bol vysvätený za biskupa.

Činnosť sa zastavila s výbuchom Druhej svetovej vojny. Po jej skončení v roku 1947, sa pastoračná činnosť obnovila v hlavnom meste Bangkok s otvorením veľkej technickej školy.

V roku 1951 mos. Pietro Carretto bol vymenovaný za biskupa. V roku 1954 don Carlo della Torre založil sekulárny inštitút „Dcéry kráľovskej hodnosti Panny Márie Nepoškvrnenej“ pre mládežnícku pastoráciu.

Výchovná činnosť sa rozšírila takmer po celej krajine a nasledoval značný rozkvet miestnych povolaní. V roku 2002 saleziáni pracovali na 20 miestach a na početných misionárskych staniciach. Toto všetko vytvára thajskú provinciu, so sídlom v Bangkoku. Tvorí ju vyše 70 saleziánov, ktorí pracujú s veľkou horlivosťou a húževnatosťou pre chudobnú mládež, ktorá túži po dôstojnejšom živote.

V deväťdesiatich rokoch minulého storočia horlivosť a obetavá láska vedú synov dona Bosca aj do blízkej Kambodže, kde sa skončili roky utrpenia a mučeníctva. Dnes tam možno vidieť znaky nádeje.

Vietnam

Začiatok sa uskutočnil na severe krajiny. Komunistická revolúcia v roku 1954 prinútila presunúť saleziánsku aktivitu na juh. Tu sa otvorila profesionálna škola. Zakladateľ misie je don Pietro Cuisset.

Popri výchovnej práci vidno vznik miestnych povolaní vďaka aspirantátu v Thu-Duc, otvorenému v roku 1955. Noviciát vznikol v roku 1962 v Tram-Hanh.

Don Pietro Cuisset zakladateľ misie vo Vietname Po dlhej a strašnej vojne sever-juh vidno silnú obnovu od druhej polovice sedemdesiatych rokov. S činnosťou týkajúcou sa formácie a povznesenia ľudí znovu sa rozkvitli miestne povolania. Skutočne, krv mučeníkov je zárodkom priľnutia k evanjeliu a k Donovi Boscovi.

Dnes sa šíri saleziánska prítomnosť po celej krajine: je tu 25 diel a 150 saleziánov, väčšinou mladých. Z vietnamskej provincie, so sídlom v Ho-chi-minh city, odchádzajú misionári do iných núdznejších krajín.

Pole misionárskej práce, na ktoré sa uberajú vietnamskí spolubratia je Mongolsko, kde sa práca začala v posledných rokoch.

Myanmar - Barma

Saleziánska misionárska aktivita v tejto krajine sa začala v roku 1957 v Anisakane. V roku 2002 saleziáni sú prítomní na 7 miestach. Ich pastoračná činnosť sa vzťahuje predovšetkým na chudobnú mládež a obyvateľstvo v dedinách. Pracuje tam vyše 50 saleziánskych misionárov. Vzrastá počet miestnych povolaní, ktoré formujú v aspirantáte v Thibawe, v noviciáte a študentáte v Anisakane.

Mongolsko

Mongolsko Prítomnosť saleziánov sa začala v roku 1998 s príspevkom vietnamských spolubratov. Stále viac sa konsoliduje. Mládežnícke stredisko a profesionálna formácia predstavujú pole práce tamojšej saleziánskej animácie.

Čína

Saleziáni prišli 13. februára 1906 do bývalej zámorskej portugalskej provincie Macao v južnej Číne. Tam im zverili sirotinec so školami a dielňami. Misionársku skupinu viedol don Luigi Versiglia. Odtiaľ sa saleziánska prítomnosť rozšírila na ostrov Timor.

Don Versiglia vyučuje katechizmus Avšak misionárska činnosť tam rozkvitla až v dvadsiatich rokoch minulého storočia. Korunovaním tohto úsilia bolo vyvolenie dona Versigliu za biskupa.

Strediskom jeho činnosti bolo mestečko Shiu Chow. Saleziáni tam pracovali s nadšením a inteligentnou horlivosťou a tak vzrastali v odôvodnenej nádeji, aj napriek ťažkostiam politického rázu, ktoré prechádzali do celou Čínou.

25. februára 1930, banda boľševických pirátov zabila mons. Versigliu a mladého kňaza dona Kalixta Caravariu. Ich mučeníctvo uznala Cirkev: 1. októbra 2000 boli pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých. Čínsko-japonská vojna, ktorá vypukla v roku 1937 zapríčiňovala ťažkosti až do roku 1945.

Don Versiglia V roku 1946 sa obnovila činnosť v Pekingu. Vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 ohlásilo koniec misií v tejto krajine. Veľa čínskych saleziánov , pod rozličnými zámienkami, bolo uväznených. Cudzích misionárov poslali preč. V roku 1954 v komunistickej Číne ostalo 21 saleziánov. Začali sa roky umlčanej Cirkvi.

Don Caravario V dejinách saleziánskych misií v Číne, je popri dvoch svätých mučeníkoch mimoriadne dielo ďalších misionárov, medzi ktorých patria: don Carlo Braga, don Louis Olive (Francúz), mons. Ignazio Canazei don Vincenzo Bernardini, don Mário Acquistapace. Svedčili väzením, medzi inými, don Simone Leong Shu Chi, klerik Peter Yeh Tsi Tsiao, don Joseph Fu.. V roku 1998 čínska vláda v Mandžusku volá synov dona Bosca, aby viedli a animovali odborné učilište. Je to obnova novej výchovnej hranice. Aktivita však pokračovala v Hong Kongu (dnes zahrňuje 8 veľkých výchovných a kultúrnych stredísk), v Macau a v Tchaj-wane.

Nepal

V roku 1995 sa začala saleziánska misionárska aktivita v Dharane. Veľmi vážená technická škola je cenným výchovným príspevkom synov dona Bosca pre túto krajinu. Druhé významné dielo je technický inštitút don Bosco v Katmandu.

Kórea

V roku 1955 mons. Henry pozval saleziánov, ktorí založili školu v meste Kwang-Ju. Táto čoskoro dosiahla počet 1400 žiakov; všetci boli kresťania.

Na naliehanie arcibiskupa Soulu monsignora Ro, saleziáni prijali ľudovú farnosť na okraji hlavného mesta. Pozdĺž rokov bolo badať stály rozvoj , ktorý napomáhalo veľké nadšenie a rozkvet miestnych povolaní, očarovaných donom Boscom a jeho charizmou pre mladých, zvlášť pre tých najchudobnejších.

V roku 2002 priamo v Soule saleziánska aktivivita založila 8 diel a okrem toho iné diela v ostatnej krajine. Pracuje tam stovka saleziánov, väčšina Kórejčanov. Profesionálna kompetencia a výchovná účinnosť synov dona Bosca sa z Kórei dostala do Mongolska. Povolala ich tamojšia vláda. Od roku 1998 tam funguje profesionálna škola a internát pre chlapcov.

Japonsko

Don Cimatti Saleziáni, ktorých viedol mons. Vincenzo Cimatti, prišli v roku 1926. Saleziánskym misionárom boli v roku 1928 zverené oblasti Miyazaki a Oita . V roku 1933 ich činnosť sa rozprestrela na Tokyo a Osaku. Spolu s donom Cimattim, ktorý bol medzitým vymenovaný Svätou Stolicou za apoštolského prefekta, spolupracovala početná skupina nadšených misionárov, medzi ktorými boli don Liviabella a don Antonio Cavoli (založil v Myazaki „Sestry dobročinnej lásky“) a don Pietro Piacenza.

Prvé sväté prijímanie Myazaki Assunta 1927 Myazaki a pokrstení v roku 1934 Don Cimatti a kapela Malý seminár Nakatsu 1932

Vojna, so svojimi strašnými a ničivými následkami, nezahasila misionársku činnosť. Len čo sa svetový konflikt skončil, táto činnosť sa s elánom obnovila.

Pastoračno-výchovný projekt dona Bosca sa uskutočňoval v oratóriách, vo farnostiach, v školách a v iných skutočnostiach kultúrnej animácie.

V roku 1965 dielo evanjelizovania dosiahlo dôležitý cieľ s prekladom Svätého písma do hovorovej japonskej reči, ktorý urobil salezián don Barbaro.

Sestrička FMA učí ako sa hrá na japonskej harfe Nie je málo závažných ťažkostí, ktorým treba čeliť, spôsobených radikálnou odlišnosťou japonskej kultúry od ekonomického konzumizmu.

Dnes je po celom Japonsku rozosiatych zo tridsať saleziánskych diel, ktoré animuje 130 saleziánov vo veľkej časti Japoncov, ktorých koordinuje provinciálne sídlo v Tokyu. Od roku 1995 sa ich pastoračná činnosť rozprestiera aj na Šalamúnske ostrovy.

Filipíny

Saleziánske dielo tam začína v roku 1951. Saleziáni, ktorých poslal don Braga, provinciál v Číne, prevzali školu v Tarlac. V nasledujúcich rokoch sa tu začali iné diela. Pedagogika dona Bosca nachádza úrodnú pôdu medzi filipínskou mládežou. Diela sa množia. Chudoba a ťažkosti rozličného druhu neumenšujú dôveru a nadšenie. Miestne povolania mali a majú veľký rozkvet.

Dnes sú tam dve saleziánske provincie so sídlom v Manile-Makati a v Cebu, s mimoriadnou sieťou s vyše 45 diel rozšírených po celom filipínskom archipelágu, ktoré animuje skoro 300 saleziánov, zväčša Filipíncov. Ich pastoračné dielo v posledných rokoch sa rozšírilo aj do Papuy-Novej Guinei a Pakistanu.

Východný Timor

Politické udalosti, ktoré sa odohrali vo Východnom Timore a v susednej Indonézii, ktorá je väčšinou moslimská, zainteresovali celý svet a umožnili spoznať misionársku činnosť v prospech ľudského povznesenia a evanjelizovania. Nobelova cena za pokoj, ktorú dostal saleziánsky biskup mons. Bello, bola aj uznaním civilného angažovania sa Cirkvi a misionárov v prospech mieru a spravodlivosti. Saleziánsku prítomnosť predstavujú farnosti, misionárske stanice, školy charitatívne ustanovizne a strediská prijatia bezprístrešných.

V roku 2002 saleziánska prítomnosť sa vzťahovala na desiatku diel, ktoré vytvárajú vizitatóriu so sídlom v Dili, na Timore a na veľkom indonézskom archipelágu. Vzrastajú miestne povolania a horlivosť pre núdznu mládež.

Indonézia

Saleziánske dielo v Indonézii začína v roku 1985 v Djakarte. V roku 2002 sú tam dve pastoračné diela a sú zaradené do vizitatórie so sídlom vo Východnom Timore. Animácia mládeže, farská činnosť, profesionálna formácia zvýrazňujú iniciatívy tamojších saleziánov. Náročná a trpezlivá je misionárska práca v tejto krajine, ktorá je vo veľmi veľkej prevahe mohamedánska.

Blízky Východ (Izrael, Sýria, Egypt, Irán, Palestína, Turecko)

Saleziánov do Palestíny pozval diecézny kňaz pôvodom z Janova, ktorý založil niektoré diela pre chlapcov vo Svätej zemi. Chcel zabezpečiť, aby jeho práca pokračovala, preto sa dal do styku s donom Boscom a ho požiadal, aby začlenil do saleziánskej spoločnosti kongregáciu Svätej rodiny, ktorú založil. Až donovi Ruovi pripadla úloha prijať tohto veľkodušného kňaza a jeho dielo.

8. októbra 1891 prišli prví saleziáni do Betlehema. Po prekonaní počiatočných ťažkostí niektorí členovia kongregácie Svätej rodiny a sám don Belloni sa stali saleziánmi.

V roku 1896 otvorili nové saleziánske domy. V Nazarete dom zasvätili Ježišovi mladíkovi: je povestný svojou mimoriadnou školskou a profesionálnou aktivitou. Tiež otvorili školy v Jeruzaleme (1904) a v Jaffe (1906); avšak dnes sú zavreté.

Po prvých založených dielach sa otvorili nové domy aj mimo Palestíny: v Egypte v Káhire (1925), v Iráne v Teheráne (1937), v Sýrii v Aleppo (1948),a v Libanone v El Houssoun (1957).

Vynikajúce postavy saleziánskych misionárov (don Sante Garelli, don Francesco Láconi, koadj. Giambattista Ugetti) vyžarovali svojou prítomnosťou dôveru a oddanosť. Personálom ich zásoboval, v určitom čase, predovšetkým saleziánsky dom Mirabello v Piemonte (jeho činnosť sa už skončila). Dojímavé je svedectvo koadjútora Šimona Šrúgiho, Palestínčana, v jeho jednoduchosti, hĺbke viery a obetavej lásky; začal sa o ňom proces blahorečenia.

Udalosti posledných rokov v Palestíne, v Izraeli a v Iráne, nespomalili pastoračnú horlivosť synov dona Bosca. Pracuje sa trpezlivo a húževnato. Nechýbajú ani miestne povolania. 17 saleziánskych diel, na ktoré sa naväzujú rozličné iné strediská animácie, má svoje provinciálne stredisko v Betleheme. Vyše sto saleziánov pokračuje dnes v projekte dona Bosca pre chudobnú mládež a ľudí vôbec..

Azerbajdžan

Po informálnej prítomnosti v roku 2001 sa úradne začala saleziánska pastoračná práca v hlavnom meste, v Baku. Malá komunita katolíkov má v synoch dona Bosca, ktorí (ako personál) pochádzajú zo Slovenska, bezpečný vzťažný bod, na ktorý sa môžu obrátiť.

Návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. v roku 2002 znamenala dôležitú etapu , ktorá povzbudila nádej a cirkevné spoločenstvo.

Irak

Od konca deväťdesiatych rokov saleziáni animovali leto mladých Iračanov v Bagdade. V roku 2002 sa zúčastnilo okolo dvetisíc chlapcov na akcii „Leto chlapcov“, ktorú viedli saleziáni pochádzajúci z Palestíny. Vtedy sa pracovalo sa na tom, aby prítomnosť saleziánov pokračovala.

Jemen

Jemen Saleziáni napomáhaní personálom z indickej provincie Bangalore, začali pastoračnú a výchovnú prácu pri indických imigrantoch a obyvateľoch v Abu Dabi. Aj v Adene, Hodeidah a Sana’a.

Kuvajt

Od roku 2002 synovia dona Bosca sa venujú škole pre synov imigrantských robotníkov. Navštevujú ju kresťania, ale je otvorená aj inému dopytu mladých.