Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26
Južná Amerika - História misií

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Južná Amerika - História misií

Argentína » Bolívia » Brazília »  Chile » Ekvádor » Kolumbia » Ohňová zem »  Paraguaj » Peru »  Uruguaj » Venezuela

Argentína

Arcibiskup mons. Aneiros požiadal dona Bosca, aby poslal saleziánov do Buenos Aires. Argentínsky konzul Juan Gazzolo ho totiž predtým informoval o práci saleziánov. Don Bosco súhlasil so správou farnosti v Buenos Aires a s riadením chlapčenského domova v San Nicolás de los Arroyos.

Okázalou slávnosťou v bazilike Panny Márie Pomocnice sa 11. novembra 1875 lúčila prvá saleziánska misionárska výprava.

Prvá misionárska výprava 1875 Saleziánska škola Panny Márie pomocnice v Patagónii Cagliero s indiánskymi náčelníkmi

Kardinál Cagliero Saleziánski misionári, ktorých viedol don Giovanni Cagliero, sa nalodili v janovskom prístave 14.novembra 1875. V Buenos Aires sa usadili vo farnosti pre talianskych emigrantov.

Počas druhej výpravy, práve rok potom, 14. novembra 1876, sa tam vylodila ďalšia skupina saleziánov. Viedol ich don Francesco Bodrato. S nimi sa v Buenos Aires otvorila remeselnícka škola pre krajčírov, stolárov a viazačov kníh. Ďalší personál prišiel treťou misionárskou výpravou v roku 1877. Tento raz, spolu so saleziánmi, prišli prvé rehoľné sestry Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktoré viedla sestra Angela Vallese.

Prvá výprava sestier FMA 1879 Sestra Angela Vallese s indiánkou

Avšak sen dona Bosca o Argentíne sa zameriaval na Patagóniu.

Po rokoch čakania prišla na to v roku 1879 príležitosť. Argentínska vláda poverila generála Rocu vojenskou výpravou, ktorej cieľom bolo „dobytie púšte“. Monsignor Espinosa, vikár v Buenos Aires, saleziáni don Giacomo Costamagna a klerik Enrico Botta sprevádzali vojsko ako kapláni. Tak sa začala misia v Patagónii. Carmen de Patagones bola prvým saleziánskym dielom. Potom otvorili Chos Malal, Bahia Blanca, Junin de Los Andes a postupne ďalšie domy.

Chrám v Patagónii z roku 1886 Parník Mercurio v Patagónii 1889 Kostol P. Milanesia z roku 1888

Veľkí misionári ako don Domenico Milanesio a don Giuseppe Fagnano, venovali svoje úsilie a pastoračnú tvorivosť tejto štedrej zemi a jej obyvateľom, predovšetkým pôvodným Indiánom (Indios) na pampách.

V roku 1884 menovali dona Cagliera za apoštolského vikára severnej a strednej Patagónie. Biskupskú vysviacku dostal 7. decembra toho istého roku. Misionárska činnosť, o ktorej sníval don Bosco začala prinášať svoje cirkevné ovocie.

Domingo Milanesio na voze 1908 Historický projekt kostola Artemide Zatti Po začiatkoch, ktoré boli zrejme ťažké, s nadšením rástla aj húževnatosť synov dona Bosca v Argentíne. Na prácu v tejto zemi toľkí sa naviazali mená toľkých saleziánov, ktorí svojím životom napísali neobyčajné strany evanjelizácie a ľudského povznesenia; medzi inými sú to don Domenico Milanesio, don Giuseppe Vespignani, don Alberto de Agostini, mons. Giuseppe Fagnano, don Luigi Costamagna, Nemec don Mattia Saxler, a Argentínčania don Esteban Pagliere a don Luis Pedemonte.

Artemide Zatti bol skvelou osobnosťou. Ako mladý taliansky emigrant prišiel do Argentíny, kde sa stal saleziánom. Vykonával pokornú a drahocennú prácu ošetrovateľa. Svoj deň napĺňal hlbokou duchovnosťou a obetavou láskou. Zomrel v povesti svätosti. 14. apríla 2002 Cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného: bol to sviatok a veľkodušné angažovanie sa celej argentínskej saleziánskej pospolitosti.

Blahoslavený Artemide Zatti Nemocnica založená Artemide Zattim v Patagónii Lekáreň, ktorú založil Artemide Zatti

Namuncura Zefirino Laura Vicuna Na výchovnom poli argentínskej Patagónie vyrástli dve mladistvé postavy, ktoré dosiahli vrchol svätosti: Zeffirino Namuncurá, syn veľkého kačíka (pohlavára) Manuela, a Laura Vicuňa, žiačka sestier FMA, ktorá ako trinásťročná zomrela v Junin de Los Andes. Pre Zeffirína sa začal proces blahorečenia, kým Laura bola vyhlásená za blahoslavenú Svätým Otcom Jánom Pavlom II. v Taliansku na Colle Don Bosco 3. septembra 1988.

Iná význačná postava je don Juan E. Vecchi: veľký učiteľ mládežníckej pastorácie; bol ôsmym nástupcom dona Bosca.

Dnes je v Argentíne 5 saleziánskych provincií ,ktoré sa rozprestierajú po celom území tejto krajiny (provincia Buenos Aires, Bahía Blanca, Córdoba, Rosario, Tucumán a La Plata). Majú vyše 120 diel, v ktorých pracuje tisícka saleziánov, zväčša Argentínčanov.

Bolívia

Bolívia Don Giacomo Costamagna bol prvý saleziánsky misionár, ktorý prišiel do Bolívie. Prezident tejto republiky sa v roku 1890 osobne zaujímal o rozvoj inštitúcií v prospech mládeže. 17. februára prišli saleziáni do La Paz. V tom istom roku otvorili ústav pre mládež v meste Sucre. Pastoračná činnosť sa postupne rozvíjala pozdĺž celého dvadsiateho storočia. Popri iných misionároch mimoriadne dielo vykonali don Pietro Marabini a koadjútor Giuseppe Bonelli.

Bolívia Bolívijská provincia, ktorá má sídlo v Cochabambe, pokračuje v práci so svojimi 150 saleziánmi, ktorí súv roku 2002 prítomní už v celej Bolívii v 22 domoch. Popri intenzívnej kultúrnej práci, predovšetkým na bolivíjskej saleziánskej univerzite, vidno tiež mimoriadne angažovanie sa na povznesení ľudí a na evanjelizácii medzi campesinos (vidiečanmi) a baníkmi, zvlášť v oblasti Kami a Cochabamba.

Brazília

Mons. Lacerda, biskup v Rio de Janeiro, prišiel osobne do Turína presvedčiť dona Bosca, aby mu poslal niekoľko saleziánov. Don Lasagna zo susedného Uruguaju bol poverený, aby tam začal saleziánske dielo. Sám imperátor Pedro II. ho povzbudil, aby toto dielo rozvinul v jeho krajine. Napriek revolúcii v roku 1889, ktorá zvrhla Pedra II., saleziánska výchovná činnosť pokračovala súc posilňovaná silnou oporou a úctou obyvateľstva.

Mons. Luigi Lasagna Miesto mučeníckej smrti misionárov Fuchsa a Sacilottiho Indiáni z kmeňa Bororo Indiáni z kmeňa Yanomami Indiáni z kmeňa Bororo

V roku 1894 synovia dona Bosca otvorili novú misiu v Mato Grosso v Cuiabá a začali evanjelizáciu kmeňa Bororos. Po ňom, na začiatku dvadsiateho storočia, misionárska činnosť saleziánov sa obrátila aj na iné kmene ako Xavantes, Yanomani v oblasti Rio Negro a Amazónie.

Misionár medzi deťmi kmeňa Bororo Prvá kapela kmeňa indiánov Bororo
Indiáni z kmeňa Yanomami Indiáni z kmeňa Xavantes

Don Fuchs a don Sacilotti Don Fuchs pred kostolom s indiánmi z kmeňa Xavantes V novembri 1934 aj brazilská zem bola pokropená krvou dvoch misionárov; boli to: don Giovanni Fuchs (Švajčiar) a don Pedro Sacilotti (talian), ktorí boli obeťami nástrahy kmeňa Xavantes. Ich obeta pobádala k sebaobetovaniu a k veľkodušnosti.

Neúnavní priekopníci vo výchove, kultúre a evanjelizácii boli: don Giovanni Balzola, mons. Pietro Massa, don Antonio Colbacchini, don Cesare Albisetti, don Antonio Gois, don Antonio Giacone, mons. Jean B. Couturon (Francúz), mons. Antonio Malan, mons. Francisco Correa (arcibiskup v Cuiabá), mons Giuseppe Domitrovitsch (prelát v Humaitá, Rio Negro), brazilskí bratia mons. Elvezio a mons. Emanuele Gomes de Oliveira, koadjútor, Emanuele Da Fonseca, Nemci don Josef Thannhuber, don Franz Eigmann, don Richard Remetter, a don Rudolf Lunkenbein, Poliak ctihodný don Rudolf Komorek a sluha boží mons. Antonio de Almeida Lustosa.

Don Balzola s indiánmi kmeňa Bororo Don Colbacchini Verenabile Rodolfo Komorek Indián z kmeňa Xavantes Indián z kmeňa Yanomami

S chlapcami kmeňa Xavantes Indiáni z kmeňa Bororo Viac ako tisíc saleziánov v 12O dielach organizovaných v 6 provinciách (so sídlom v Belo Horizonte, Campo Grande, Manaus, Porto Alegre, Recife a San Paolo) pokračuje dnes v snaživej práci na povznesení ľudí, kultúry a v evanjelizácii. Oratóriá, mládežnícke strediská pre chlapcov z ulice, pre ľudí odsunutých na okraj spoločnosti,, odborné profesionálne učilištia, školy a univerzitné strediská, základné kresťanské komunity, strediská sociálnej komunikácie, to sú rozličné úkazy mnohorakej misionárskej činnosti synov dona Bosca v Brazílii. Zo dvadsať brazílskych diecéz je zverených pastoračnej starostlivosti saleziánov.

Chile a Ohňová zem

Mons. Fagnano vľavo odchádza s ďalším misionárom na apoštolskú cestu Mons. Fagnano Saleziánska prítomnosť na čílskej zemi má svoj počiatok v Ohnivej Zemi. Apoštolská prefektúra, erigovaná Svätou stolicou v roku 1883, bola zverená donovi Fagnanovi. Avšak on mohol začať svoje poslanie až 21. novembra 1886. Niekoľko dní po svojom príchode, následkom nedorozumenia, strhla sa roztržka medzi oddielom vojakov, ktorí ho sprevádzali, a domácimi Indios, a tak jeho život bol vystavený nebezpečenstvu. Až keď sa záležitosť usporiadala, mohol sa venovať intenzívnej práci na povznesení ľudí a evanjelizácii. V tejto oblasti Latinskej Ameriky horlivo pracovali aj iní misionári, medzi nimi don Giuseppe Beauvoir, koadj. Giacomo Dal Masso, mons. Arturo Jara Marques (Chiľan), don Mario Migone (Uruguajec).

Chile V ďalšej časti tejto krajiny sa začala saleziánska prítomnosť a pastoračná činnosť vďaka zásahu generálneho vikára diecézy Concepción, Dominga Cruz, ktorý urobil všetko možné, aby saleziáni prišli do jeho diecézy. Po dohode na modalitách, saleziáni vedení donom Rabagliatim, prišli do Concepción 6. marca 1887. Začali s oratóriom. Dielo sa rozšírilo o školy a dielne. Počas občianskej vojny v roku 1891 saleziáni otvorili svoje domy nešťastníkom, ktorí hľadali prístrešie. Hlavnou postavou počas týchto udalostí bol don Domenico Tomatis. V roku 1894 sa otvorili štyri nové domy. Odvtedy výchovné a misionárske dielo horlivo a vytrvalo pokračovalo pozdĺž celej andskej Cordillery. Chile Mimoriadne osobnosti v tejto saleziánskej pastoračnej práci, medzi inými, sú don Maggiorino Borgatello, don Pietro Berruti, (ktorý sa stal najprv provinciálom a potom generálnym prefektom-vikárom saleziánskej kongregácie), koadj. Valentino Slaboz, don Antonio Tarable, mons. Abramo Aguilera (bol prvým apoštolským vikárom v oblasti Magellano), don Egidio Viganó (siedmy nástupca dona Bosca) a kardinál Silva Henriquez (prímas Chile a biskup Santiaga).

Dnes v Chile pracuje vyše 200 saleziánov v 3O výchovných a evanjelizačných dielach od Iquique až po Punta Arenas a Porvenir.

Ekvádor

Prezident tejto republiky sa osobne zaujímal, aby saleziáni prišli do Quita a preto sa spolu s arcibiskupom obrátil na dona Bosca. Skupina misionárov, ktorú viedol don Luigi Calcagno, prišla do Quita 28. januára 1888.

Mons. Costamagna V roku 1893 Svätá Stolica utvorila apoštolský vikariát a zverila ho saleziánom. Don Giacomo Costamagna bol zvolený za biskupa 23.mája 1893.

V roku 1896 následkom vypuknutia revolúcie liberálov, saleziánske domy boli prehľadávané a saleziánov obžalovali z protivládnych činov, zatýkali ich a vyhnali do Peru. Monsignor Costamagna nedostal dovolenie pokračovať v správe vikariátu, za ktorý niesol zodpovednosť.

Mons. Comin Po skončení revolucionárskej búrky aktivita saleziánov znovu začala s oduševnením a účinnosťou. Srdcom ohlasovania evanjelia a apoštolského úsilia sa stala oblasť Šuarov v ekvádorskom amazonskom pralese: výchova , evanjelium a kultúra boli ťažiskom tohto angažovania.

Niektoré význačné osobnosti: koadj. Giacinto Pancheri, mons. Domenico Comin, don Alfredo Germani ,rehoľná sestra Mária Troncatti FMA, koadj. Vincenzo Huambutzara (Ecuádorčan), don Angelo Rouby.

V roku 2002 saleziánska provincia v Ecuádore, so sídlom v Quite, mala so tridsať diel, s mnohými misionárskymi stanicami; pracuje tam okolo 2OO saleziánov. Popri obvyklých aktivitách (škola, farnosť a oratórium) je významná práca na formácii a kultúre, ktorú vykonávajú saleziánske univerzitné fakulty v mestách Quito, Cuenca a Guayaquil.

Po impulze, ktorý dal don Bosco nasledovalo angažovanie sa hlavného predstaveného dona Ruu v pokračovaní diela začatého v Latinskej Amerike. Pápež Lev XIII. Povzbudzoval saleziánov, aby sa tam zakladali ďalšie diela. Tak saleziáni vošli do šesť nových krajín Ameriky.

Kolumbia

Vláda Kolumbie a arcibiskup Bogoty požiadali viackrát dona Ruu, nástupcu dona Bosca, aby saleziáni prišli do ich krajiny.

Dielo sa začalo v roku 1890, viedol ho don Evasio Rabagliati: otvorilili remeselnícku školu. Už v roku 1893 zriadili noviciát vo Fontibón.

Čoskoro sa začala misia na nekonečných pláňach de San Martin, ktorú prerušila revolúcia v roku 1895. Obnovenie a rozšírenie boli mimoriadne. Nové pole činnosti zo zorného uhla výchovy a pastorácie sa otvorilo v kraji Meta. Na vrchole tohto úžasného misionárskeho úsilia sú misionári ako don Antonio Aime, don Peter Mittermayer (Nemec),španielsky koadjútor Damaso Mediano, Kolumbiáni Julio Caicedo a don Bruno Orjuela.

Don Luigi Variara Don Unia Ale najväčšie dielo, ktoré spravovali saleziáni v tejto krajine, bolo v prospech malomocných, ktorému sa venovali veľkí ľudia ako: don Michele Unia, don Luigi Variara, don Angelo Cuenca, Nemci don Maximilian Bürger, a don Peter Kühn. Ich horlivosť vzbudila nadšenie a sympatiu tak v Kolumbii ako aj v Taliansku. Don Luigi Variara, ako opravdivý muž Boží, veril v rehoľné povolanie dcér malomocných a spolu s nimi založil Inštitút Dcér najsvätejších Sŕdc. Cirkev vyzdvihuje jeho odvahu a svätosť tým, že ho vyhlásila za blahoslaveného 14. apríla 2002. Je to sviatok pre celú Cirkev v Kolumbii a zvlášť pre tieto pokorné a veľké rehoľné sestry založené týmto človekom viery a obetavej lásky.

V celej Kolumbii, organizovanej v dvoch provinciálnych centrách v Bogote a v Medelline, je dnes 45 saleziánskych výchovných a evanjelizačných diel, ktoré napomáhajú početní laickí spolupracovníci.

Paraguaj

Mons. Lasagna uprostred medzi chlapcami Po prvých kontaktoch zo strany dona Lasagnu iba v roku 1896 sa zriadila remeselnícka škola. Toto bola prvá saleziánska prítomnosť. Po štyroch rokoch sa pridali oratórium a základná škola. Pozdĺž dvadsiateho storočia dielo sa rozšírilo na iné oblasti: Puerto Casado, Ypacarray, Fernando de la Mora a Asunción, kde je dnes provinciálny dom. V roku 1917 poverili saleziánov misiou v Chaco Paraguayo. Priblížili sa k obyvateľstvu Moros, ktorí našli v synoch dona Bosca istotu pre svoju budúcnosť. Veľký impulz saleziánskemu dielu v Paraguaji – Uruguaji dal don Giuseppe Gamba, ktorý bol dvadsaťosem rokov provinciálom.

V 13 saleziánskych dielach sa dynamicky rozvíja pastoračný projekt dona Bosca, ktorý uskutočňuje viac ako 100 spolubratov a početní dobrovoľníci.

Peru

Peru Príchod saleziánov do tejto krajiny pripravil don Angelo Savio, ktorý sa dostal do styku s istou dobročinnou spoločnosťou.

Na konci roku 1891 saleziáni a Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktorých viedol don Antonio Riccardi, prišli do hlavného mesta Lima. V roku 1896 peruánsky senát schválil zriadenie saleziánskych škôl.

Peru Misionárska cesta v Peru pokračovala nepretržitým spôsobom pozdĺž celého devätnásteho storočia prostredníctvom význačných diel v mestách Arequipa, Callao, Chosica, Huancayo, Magdalena del Mar, až po najnovšiu misiu Yurimaguas.

Misionárskej činnosti svojím impulzom prispievali peruánski saleziánski biskupi mons. Octavio Ortiz Arrieta (o ňom sa zaviedol proces blahorečenia), mons. Fortunato Chirichigno,don Luigi Fasasio, don Giovanni Gasparri, (jeho peruánska tlač označila ako „el angel de los presos - anjel väzňov“).

Peru V peruánskej provincii je teraz dvadsiatka saleziánskych domov, v ktorých pracuje okolo 15O saleziánov, ktorý preukazujú silné výchovné a pastoračné úsilie. Na úžasnej práci medzi chudobnými ľuďmi majú účasť aj početní dobrovoľníci. Sociálne, politické a ekonomické ťažkosti, ako aj napätie, ktoré spôsobujú partizáni krajne ľavicového zamerania. Toľko kresťanov tu platí svojím životom. 1. októbra skupina teroristov zabila dobrovoľníka Giulia Rocca, veľkodušného spolupracovníka saleziánskych misionárov v Jangas.

Uruguaj

Misionári na ceste do La Pampa Skupine saleziánov, ktorá patrila do druhej misionárskej výpravy, zverili farnosť svätej Ruženy Limskej vo Villa Colón, kde založili kolégium Pia IX. pre mladých. Priekopníkom tejto prítomnosti saleziánov bol don Luigi Lasagna. Medzi iným zaviedol s úspechom pestovanie vínnej révy a otvoril, s pomocou rehoľníka barnabitu, metereologické observatórium. V roku 1895 vyšiel zákon, ktorým sa zakázali rehoľné spoločnosti v Uruguaji. Avšak povesť observatória bola natoľko rozšírená, že sa vláda zriekla vyhnať saleziánov. 12. marca 1893 akoby na zavŕšenie svojej obetavej a pozornej práce, don Lasagna prijal biskupskú vysviacku, avšak medzitým pokračoval vo vedení saleziánskej uruguajsko-brazílskej provincie. Železničná nehoda v roku 1895 ukončila predčasne jeho život.

V práci pokračovali ďalší saleziáni, medzi ktorými boli Don Luigi Sallaberry (Uruguajčan), don Giacomo Giovannini, don Giuseppe Gamba. Cirkev naďalej poverovala saleziánov vedením pastorácie v dôležitých diecézach tejto krajiny.

V roku 2002 v dvadsiatich saleziánskych domoch tejto uruguajskej provincie so sídlom v Montevideo, pracovalo okolo 120 saleziánov.

Venezuela

Predchodcami saleziánov boli niektoré osobnosti diecézneho kléru a saleziánski spolupracovníci. Vláda prenechala, v Caracase, saleziánom remeselnícku školu. Vo Valencii potom otvorili základnú školu. V roku 1902 zriadili ústav pre mládež v San Rafael, ktorý sa neskôr preniesol do Maracaibo. Počas celého dvadsiateho storočia napredovala pastoračná činnosť synov dona Bosca pobádajúc misionárov ku kmeňom usadených pozdĺž rieky Orinoco.

Medzi misionármi, ktorí tu s horlivosťou pracovali sú nasledujúci: don Alois Rottmayr (Nemec) ,don Enrico Riva, don Serafino Santolin. V službe venezuelskej a univerzálnej Cirkvi v týchto rokoch, spomenieme saleziánskych kardinálov: Rosalio Castillo Lara, a Ignacio Velasquez.

Venezuelská provincia so sídlom v Caracase má 37 saleziánskych domov. Tieto diela svedčia o výchovnej a evanjelizačnej činnosti saleziánov v tejto ušľachtilej krajine, ktorú často trápia vnútorné napätia a ktorá prechováva nádej po dôstojnejšej budúcnosti.