Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 13

Warning: Creating default object from empty value in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Router.php on line 79

Strict Standards: Only variables should be assigned by reference in /data/clients/misie.saleziani.sk/www/libraries/Abstract/Controller.php on line 26
O saleziánskej prítomnosti - Sny dona Bosca o misiách

Saleziánske Misie - Saleziáni Don Bosca

Sen o saleziánskej prítomnosti vo svete

Prozreteľnosť neprestávala odhaľovať pred očami Dona Bosca závoj budúcnosti o rozvoji Saleziánskej spoločnosti na poli misií. Aj v roku 1885 jeden sen poodhalil aké sú Božie predstavy do blízkej budúcnosti. Don Bosco ho porozprával a skomentoval celej Kapitule večer 2. júla; don Lemoyne sa poponáhľal aby ho zapísal.

Zdalo sa mi, že som stál pred veľmi vysokou horou, na ktorej vrchu bol nádherný Anjel, plný svetla, ktorým ožaroval aj najviac zabudnuté priestory. Okolo vrchu bola široká oblasť mne neznámych ľudí.

Anjel pravicou držal až dohora vystretý meč, ktorý žiaril ako najživší blčiaci plameň a ľavicou mi ukazoval kraje okolo. Povedal mi: Angelus Arfaxad vocat vos ad proelianda bella Domini et ad congregandos populos in horrea Domini (Anjel z Arfaxadu vás volá bojovať vojny Pána a zhromaždiť národy do sýpok Pánových). Jeho slovo avšak nebolo ako inokedy vo forme rozkazu, ale v spôsobe ponuky.

Skupina nádherných Anjelov, o ktorých som nemohol ani vedieť a ani zapamätať si ich mená, ho obklopovala. Medzi nimi bol Luigi Colle, ktorému korunu utvárala skupina chlapcov a ktorých učil spievať na chválu Bohu a aj on sám spieval.

Okolo hory, pri jej nohách a na jej úbočiach bývalo mnoho ľudí. Všetci sa medzi sebou rozprávali, ale bol to neznámy jazyk a ja som ho nechápal. Chápal som iba to, čo vravel Anjel. Nemôžem opísať to, čo som videl. Sú to veci, ktoré sa vidia, chápu sa, ale nedokážu sa vysvetliť. Súčasne som videl oddelené predmety, ktoré simultánne premieňali/zastierali divadlo, ktoré som mal pred sebou. Raz sa mi zdalo rovina Mezopotámie, potom vysoký vrch; a aj samotná hora na ktorej vrchole stál Anjel z Arfaxadu sa premieňala v tisícich spôsoboch, až sa tamojší ľudia zdali iba tieňmi.

Pred týmto vrchom a počas celej tejto cesty sa mi zdalo, ako by som bol vyzdvihnutý do neskutočnej výšky, akoby nad mrakmi, obklopený obrovským priestorom. Kto by dokázal v slovách vyjadriť takúto výšku, šírku, to svetlo, takú jasnosť, také predstavenie? Môže sa v tom vyžívať, ale nedokáže sa opísať.

V tejto a aj v iných videniach boli mnohí, ktorí ma sprevádzali a ktorí ma povzbudzovali, a tak podobne konali aj Saleziánom, aby sa nezastavovali na ich ceste. Medzi tými, ktorý ma takpovediac postrkoval svojou rukou, aby som išiel ďalej, bol aj milý Luigi Colle a zástup Anjelov, ktorí robili ozvenu tým chlapcom, ktorí stáli okolo neho.

A zrazu sa mi zdalo, že sa nachádzam v strede Afriky na širočiznej púšti a na zemi bolo veľkými písmenami napísané: Černosi. Tam v strede bol Anjel Kamu, ktorý hovoril: Cessabit maledictum a požehnanie Stvoriteľa zostúpi na jeho odsúdených synov a med a balzam zahoja hadie zahryznutia; potom budú prikryté ohavnosti synov Kamu.

Tieto národy boli všetky nahé.

Konečne sa mi zdalo, že sa nachádzam v Austrálii.

Aj tu bol prítomný Anjel, ale nemal žiadne meno. On viedol a kráčal a pokúšal sa, aby aj ľudia kráčali smerom k poludniu. Austrália nebola kontinentom, ale zhlukom mnohých ostrovov, ktorých obyvatelia boli rozdielni v postave a v charaktere. Veľké množstvo detí, ktorí tam bývali, pokúšali sa prísť až k nám, ale bolo im to zabránené, kvôli veľkej vzdialenosti a kvôli vodám, ktoré ich od nás oddeľovali. Vystierali však ruky smerom k Don Boscovi a k Saleziánom a hovorili:

„Príďte nám na pomoc! Prečo neuskutočňujete diela, ktoré vaši otcovia začali?“ Mnohí sa zastavili; iní s tisíc námahami pomedzi divými zvieratami prišli a premiešali sa so Saleziánmi, ktorých som nepoznal a začali spievať: Benedictus qui venit in nomine Domini. Na nejakú vzdialenosť sa videli aj ďalšie nespočetné ostrovy; ale nemohol som na nich rozlíšiť ich zvláštnosti. Zdalo sa mi, že toto všetko Božská Prozreteľnosť ponúkala ako evanjeliové pole pre Saleziánov, avšak niekedy v budúcnosti. Ich námahy prinesú ovocie, pretože ruka Pána bude neprestajne s nimi, ak už nebudú hodní jeho priazní.

Ak by som mohol zabalzamovať a zakonzervovať živých 50 Saleziánov, ktorú sú teraz medzi nami, od teraz o 150 rokov by uvideli aké úžasné osudy nám nadelí Prozreteľnosť, ak budeme verní.

Od teraz o 150, alebo 200 rokov Saleziáni budú pánmi nad celou zemou.

Na nás sa budú dobre pozerať, aj zlí ľudia, pretože naše špecifické pole je taká, že pritiahne sympatie všetkých, dobrých aj ničomných. Mohol by byť nejaký blázon, ktorý by nás rád videl zničených, ale budú to izolované projekty a bez podpory ostatných.

Všetko spočíva na tom, aby sa Saleziáni nenechali prilipnúť k láske k pohodliu a aby tak utekali od práce. Aj keby sme zachovali len tie domy, ktoré máme teraz, a nedali by sme sa na neresť obžerstva, budeme mať zálohu ešte na dlhé obdobie.

Saleziánska spoločnosť bude materiálne prospievať keď dokážeme udržiavať a rozširovať Bollettino, dielo Dcér Márie Pomocnice a budeme sa rozširovať. Sú tak veľmi dobrí títo chlapci! Ich vzdelanie a vedenie je to, čo nám dá platných spolubratov istých vo svojom povolaní.

Toto sú tri veci, ktoré Don Bosco jasne videl, ktoré si najlepšie zapamätal a ktoré rozprával prvý krát; ale ako vyjadril neskôr Don Lemoyne, videl toho oveľa viac. Videl všetky krajiny, do ktorých raz budú Saleziáni zavolaní, aby tam postupne prichádzali, ale v tejto unikajúcej vízii, konajúc rýchle putovanie, v ktorom vyraziac z jedného miesta, k nemu sa aj vrátil. Hovoril, že bol ako blesk; napriek tomu v tom prebehnutí vo obrovskom priestore dokázal rozlíšiť regióny, mestá, obyvateľstvo, moria, rieky, ostrovy, odevy a tisíce stretajúcich sa udalostí a simultánne zmeny predstavení, ktoré je nemožno opísať. Z tejto celej predstavy dokázal zachytiť iba nejakú nerozlíšiteľnú spomienku a ani nedokázal z nej spraviť ani žiaden opis. Zdalo sa mu, že má so sebou mnohých, ktorý povzbudzovali jeho i Saleziánov, aby sa na žiadnej ceste nezastavovali. Medzi tými, ktorí boli najviac oduševnení pobádať ho aby išiel stále ďalej sa zjavoval Luigi Colle, o ktorom písal jeho otcovi 10. augusta: „Náš priateľ Luigi ma viedol, aby som podnikol výlet do centra Afriky, zeme Kamu, hovoril a do krajiny Arfaxadu, teda do Číny. Ak Pán bude chcieť, aby sme sa spolu stretli, budeme si mať čo povedať.“

Prešiel po kruhu okolo južnej časti našej planéty. Tu je opis cestovania, podľa toho, ako to Don Lemoyne počul z jeho úst. Vyrazil zo Santiaga de Čile a videl Buenos Aires, S. Paolo v Brazílii, Rio de Janeiro, Mys Dobrej nádeje, Madagaskar, Perzský záliv, brehy Kaspického mora, Sennar, vrch Ararat, Senegal, Cejlón, Hongkong, Macao ako vstup rozľahlého mora a pred vysokým vrchom, z ktorého sa ukazovala Čína; potom Čínska ríša, Austrália, ostrovy Diégo Ramiréz; a nakoniec sa jeho putovanie zakončilo opäť v Santiagu de Čile. V bleskom okruhu Don Bosco rozlišoval ostrovy, krajiny a národy rozložené na rozličných stupňoch a viaceré málo obývané a neznáme regióny. Mená viacerých lokalít, ktoré videl v sne si už s presnosťou nepamätal; Macao, napr. nazýval Meaco. O najjužnejších územiach Ameriky sa porozprával s kapitánom Bovem; ale kapitán, pretože nepreplával Magellanovu úžinu, kvôli nedostatku prostriedkov a pretože bol prinútený kvôli rôznym okolnostiam vrátiť sa naspäť, mu nemohol poskytnúť žiadne objasnenie.

Musíme povedať niečo o tajomnom Arfaxadovi. Pred snom, Don Bosco nevedel, kto by to mohol byť; potom však o tom rozprával s istou opakovanosťou. Poveril som seminaristu Festa, aby hľadal v biblických slovníkoch, v histórii, v geografii, v časopisoch, aby sa odhalilo s akými národmi sveta by mala táto osoba nejaké vzťahy. Konečne sa uverilo, že sa kľúč k tajomstvu našiel v prvej knihe Rohrbachera, ktorý prisúdil, že od Arfaxada pochádzajú Číňania.

Jeho meno sa zjavuje v desiatej kapitole knihy Genezis; kde sa vymenúva genealógia synov Noeho, ktorí si rozdelili svet po potope. Vo verši 22 sa píše: Filii Sem Aelam Assur et Arphaxad et Lud et Gether et Mes. Tu, ako aj v iných častiach etnografickej vedy, vlastné mená predstavujú jednotlivcov, ktorí boli otcami národov, a vzťahujúce sa aj na oblasti, ktoré tieto národy obývali. Tak Aelam, čo znamená vysoká krajina, označuje Elimaida, ktorý so Susianou sa stal provinciou v Perzii; Assur je otcom Asýrčanov. V treťom mene exegéti nie sú zajedno o priradení národa, ku ktorému sa vzťahuje. Niektorí, ako Vigouroux, priraďuje Arfaxada k Mezopotámii. V každom prípade, potom, čo je vymenovaný po prvorodičoch ázijských zástupov a konkrétne po dvoch z tých, ktorí obsadili najvýchodnejší okraj sveta popísaný v dobovom dokumente, by sa mohlo vyvodzovať, že aj Arfaxad ukazuje populáciu, ktorá by sa mala umiestniť ešte po tých dovtedajších, umiestňujúc sa ešte viac na Východ. Nezdá sa teda nepravdepodobné, že v Anjelovi Arfaxadu by sme mohli vidieť anjela Indie a Číny.

Don Bosco sa zvlášť zameral na Čínu a hovoril, že sa mu zdá, že tam Saleziáni budú čoskoro zavolaní; jedenkrát raz dokonca dodal: „Keby som mal dvadsať misionárov, ktorých by som mohol poslať do Číny, je isté, žeby ich tam čakalo triumfálne privítanie napriek prenasledovaniu.“ A preto kvôli tomu sa čoraz viac zaujímal o to, čo sa čím viac mohlo týkať Ríše nebies.

Ukazovalo sa, že na tento sen často myslel, rád o ňom rozprával a upevňoval v ňom všetky predchádzajúce sny o misiách.